200 g tekvice hokaidó
100 g krupicového cukru
100 g polohrubej špaldovej
múky
1/2 vrecka kypriaceho prášku
50 g drvených piškót alebo
škoricových sušienok
50 ml oleja
3 vajcia
50 g nemletého maku
zopár kvapiek rumovej
esencie
Plnka:
3 väčšie jablká
50 g cukru
1 škoricový cukor
alebo 1 fľaša (cca 750 g)
zaváraných strúhaných jabĺk
Posýpka:
100
g masla
100
g krupicového cukru
130
g hrubej múky
Ako
prvý bod pri príprave cesta si najprv pripravím posýpku tak, že maslo izbovej
teploty presypem cukrom, múkou a medzi prstami premieľam, kým sa mi
nevytvorí zmes posýpky. Tú potom odložím do mrazničky, aby sa mi s ňou
lepšie pracovalo a dobre sa drobila. Ako ďalší bod si upečiem očistené
plátky tekvice v rúre do mäkka, stiahnem kožu a rozmixujem na pyré.
Do
misky rozbijem celé vajcia a spolu s cukrom vyšľahám do bielej peny.
Prilejem olej, rumovú esenciu a pyré z tekvice a zašľahám do
vajcovej hmoty. Potom po lyžiciach pridávam múku zmiešanú s rozdrvenými
sušienkami na prach a kypriacim práškom. Nakoniec primiešam nemletý mak
a cesto vylejem do formy vystlanej papierom na pečenie.
Zapnem
rúru na 180°C, aby sa dobre vyhriala.
Potom
príde na rad jablková plnka: očistím jablká, vyberiem jadrovník, nastrúham na
hrubom strúhadle a spolu s cukrom trochu podusím. Nechám vychladnúť,
rovnomerne rozložím po celom ceste a nakoniec vyberiem z mrazničky
posýpku a dôkladne rozsypem po celom povrchu cesta. Formu vložím do
vyhriatej rúry, prvých 15 minút pečiem voľne, potom celý vrch prikryjem
alobalom, ja som použila teflónový papier na pečenie a dopekám ďalších cca
20 minút. Ja mám rada cesto pod kontrolou, takže som ho zopár krát pozrela. To
opatrenie s prikrytím je dobré nato, aby nebola posýpka príliš upečená
a nechrúmala nepríjemne pod zubami. Po prikrytí zostane dostatočne upečená
a pekne zlatistá.
Nakoniec hotový koláč vyberiem z rúry a nechám úplne vychladnúť.
Z vlastnej skúsenosti môžem skonštatovať, že na druhý deň je koláč ešte
lepší, lebo sa rozvinú chute a najmä je šťavnatejší. Robila som ho totiž
ako batožinovú stravu na dovolenkovú cestu a keďže bol fakt veľký, tak som
ním pohostila aj prenajímateľov apartmánu, ktorí si ho nevedeli vynachváliť
a pýtali recept. Jooooj, ako som sa len cítila poctená, ná, náááá :-).
