Demižón – Dame-Jeanne či quarabah

....zasadil som liter vína,
vyrástol mi demižón.....

O vzniku pomenovania „demižón“ a jeho tvaru sa objavilo viacero verzií. Jednou z nich je tá, že pochádza z arabského quarraba (veľký džbán) či perzského qarabah - sklárskeho mesta Damaghan (spomenuté v jednej anglickej filológií z roku 1874). Najstaršie sklenené nádoby (približne okolo roku 3500 pred n.l.) boli hrubostenné, nepriehľadné a zhotovovali sa z farebného skla. Vyrábali sa iba v malom a k obratu došlo až na prelome letopočtu, keď Féničania objavili výrobu dutého skla vyfukovaním pomocou sklárskej píšťaly. Predpokladá sa, že sa zo starovekého Egypta a Mezopotámie dostala remeselnícka výroba skla do Perzie, odtiaľ do Európy a následne do Ameriky. 

Ďalšou je legenda, v ktorej sa hovorí, že  počas cesty v Provence, kráľovnú neapolskú Jeanne s manželom v roku 1347, zastihla prudká búrka. Útočisko našli  na zámku v dedine Saint Paul Gallina Grasse u jedného urodzeného sklára šľachtického stavu (jedno z najstarších privilégií udelených sklárom je zakotvený v dokumente z 24. januára 1399, podpísaný Karolom VII.).  Potom, čo strávil manželský pár noc na zámku, chcela kráľovná vidieť remeselníkov pri práci a preto ich navštívila. Zmätený sklár obklopený niekoľkými pomocníkmi, fúkal v jej prítomnosti tak usilovne do sklárskej píšťaly, že vyfúkal obrovskú fľašu o veľkosti asi 10 galónov, ktorý ihneď zožal obdiv všetkých prítomných. Sklár sa preto rozhodol začať s veľkovýrobou fliaš pod menom „Jeanne-Reine“ (kráľovná Jeanne), ale panovník mu skromne navrhol, aby sa nazýval „Dame-Jeanne“ (dame:žan).

V časoch dávno minulých bol výnimočný jav, aby značka predávala tovar tak, ako je tomu dnes, preto sa celé stáročia používali veľkokapacitné obaly bez etikiet kvôli lepšiemu skladovaniu, lacnejšej a rýchlejšej preprave tovaru, ako napr. sudy, ale neskôr ich vymenili práve veľké sklenené nádoby nazývané demižóny, v ktorých začali obchodníci prepravovať najmä kvapaliny (kyseliny – Aqua Fortis, Vitriol a pod.) a nápoje ako víno, medovinu a destiláty. Typický európsky demižón bol vyrobený z fúkaného skla a mal vajcovitý, alebo guľovitý tvar s úzkym hrdom s objemom v rozmedzí 5 – 50 l. Vyrábal sa najmä z číreho skla, ale aj skla zelenej farby, ktorú majstri docielili pridaním železa, červenej pomocou mangánu a modrej vďaka kobaltu. Starovekí Rimania dekorovali sklenené predmety brúsením z dvojfarebného skla. Tento efekt dosiahli prísadou malého množstva zlata a striebra.  Proti nárazom a znehodnoteniu začali demižóny opletať  hrubým lanom, prútím z vŕby či gaštanu, vkladali do košov z prútia, neskôr z ocele, ktoré vypĺňali slamou a aby sa uľahčila manipulácia, prirobili jedno, alebo dve uchá po bokoch. Obvykle bol vybavený korkovou zátkou.   

V Amerike sa prvé demižóny objavili až okolo roku 1809, kedy v nich začali newyorskí obchodníci dovážať víno (prvá zmienka sa objavila v Law Journal 6. januára 1908) pod názvom „demi-Johns“ o kapacite 4 – 20 galónov. Pod týmto názvom ho poznajú aj v Anglicku. V Taliansku mu hovoria „damigiana“, v Turecku „damacana“, v Bulharsku „damadzhana“, v Nemecku „korbflasche“ a v Maďarsku „demizson“. Predpokladám, že práve do Maďarska sa tento „obal na kvapaliny“ dostal vďaka kráľovskému vojvodovi Andrejovi, kráľovi neapolskému (1327 – 1345), synovi maďarského kráľa Karola Róberta, ktorý bol prvým manželom už spomínanej kráľovnej Jeanne, kým ho nezavraždili. A práve v 14. storočí, za vlády Karola Róberta vznikli prvé sklárne aj na území Slovenska. Žiaľ, medzi najstaršie zachované historické pamiatky patrí sklenený kalich, vyrobený až v prvej polovici 17. storočia. Dnešný spôsob fúkania skla pomocou sklárskej píšťaly, vzniklo na prelome 1. a 2. st.p.n.l.. V začiatkoch sa do skloviny namáčalo pieskové jadro, ktoré sa následne rozbilo a vysypalo alebo sa roztavená sklovina vyliali do hlinenej nádoby.

Dnes klasické materiály nahradili žiaľ plasty, ale tradičný účel obalu zostal. Pôvodné, starožitné demižóny neobvyklých tvarov a farieb (tieto majú mierne nepravidelný tvar, nemajú na bokoch švi a v skle sú pochované drobné bublinky) ponúka  remeselný trh Arezzo v Toskánsku za pomerne vysoké ceny. Takže ak si chcete kúpiť nejaký tradičný demižón ako dekoráciu, alebo originálny obal na kráľovské vínko, aby ste mohli vysloviť, rovnako ako Ľudovít XIV. v roku 1690, to známe okrídlené „Vinum regum, rex vinorum“, tak typ už máte.

Sušienky, cookies, kekse, biscotti, עוגיות, クッキー , بسكويت, कुकीज़

Mandľovo-čokoládové sušienky

Na mandľové cesto

150 g polohrubej múky

50 g hladkej múky

100 g masla

120 g krupicového cukru

1 žĺtok

1/2 ČL kypriaceho prášku

1 ČL mandľovej esencie

1 ČL likéru Amaretto (možno nahradiť rúžovou vodou)

1/2 ČL sušenej strúhanej pomarančovej kôry
 

Maslo izbovej teploty vyšľahám v miske s cukrom, žĺtkom, mandľovou esenciou, likérom, pridám mletú kôru z pomaranča a preosiatu múku zmiešanú s práškom do pečiva a miešam, kým nedostanem pevnú, lesklú hmotu. Cesto zabalím do potravinovej fólie a odložím na hodinu, dve do chladničky, aby bolo lepšie tvarovateľné a múka mala čas do seba vstrebať všetky chute.

Na čokoládové cesto

150 g polohrubej múky

1 PL kvalitného kakaa

100 g masla

150 g krupicového cukru

1 žĺtok

100 g čokolády

1/2 ČL mletej škorice

1/2 ČL kypriaceho prášku

štipku soli

Postup bude úplne rovnaký ako pri mandľovom ceste až nato, že prisypem kakaový prášok, škoricu a na konci vsypem na jemno nalámanú čokoládu a spracujem do jednoliatej hmoty, ktorú tiež šupnem do chladničky.

Okrem toho

celé lúpané mandle

papierové košíčky

Pripravím si košíčky, aby sa mi náhodou cesto neroztieklo, zapnem rúru na 200°C, vyberiem cesto z chladničky, tvarujem guľky najprv z mandľového cesta, roztlačím na dno košíčkov, potom urobím väčšie guľky z čokoládovej hmoty, zatlačím na mandľové cesto a vtlačím mandľu do stredu.

Keď sú všetky sušienky hotové, poukladám ich na plech, znížim teplotu na 180°C a pečiem 10 – 12 minút. Vtedy sú hotové, keď sú zvonku tvrdé a chrumkavé, ale vnútri zostanú trochu tekuté.

Vyberiem, nechám úplne vychladnúť, poukladám do krabice, zabalím do igelitu a odložím do komory na pár dní na chladné miesto a aj nečakaná návšteva bude pohostená.

Tieto sušienky poslúžia aj ako sladký darček zabalený napr. do celofánu a dekorovaný farebnou stužkou pre niekoho, kto má rád zmyslom lahodiace sladkosti.

Makovo-brusnicové sušienky

150 g polohrubej múky

100 g masla

1 ČL vanilkovej esencie

1 vaječný bielok

1 ČL citrónovej šťavy

3 PL krupicového cukru

1 PL (kopcom) nemletého maku

1 PL (kopcom) sušených brusníc

Maslo izbovej teploty vyšľahám v miske s bielkom do peny, vanilkovou esenciou, citrónovou šťavou, cukrom a prisypem  preosiatu múku zmiešanú s práškom do pečiva. Nakoniec pridám nemletý mak, na jemno nakrájané brusnice a miešam, kým nedostanem pevnú hmotu. Cesto zabalím do potravinovej fólie a odložím na hodinu, dve do chladničky, aby bolo lepšie tvarovateľné.

Vyberiem z chladničky, vytvarujem väčšie guľky, povkladám do papierových košíčkov a vsuniem do vyhriatej rúry na 180°C na 10 – 12 minút. Malo by to stačiť a vyberiem, nechám úplne vychladnúť, zabalím do mikrotenového vrecka, príp. do celofánu ak máte doma a odložím na chladné miesto.

Po celej kuchyni sa šírila veľmi príjemná vôňa, miešala sa mandľová, čokoládová, vanilková, no proste som musela ochutnať J...aj z týchto sušienok. Ich štruktúra je fakt úžasná, ako také malé voňavé planétky,
krúžiace na tácke okolo našich prstov.

Syrové sušienky s orechmi

 

100 g jemnej celozrnnej múky

50 g hladkej múky

100 g masti z mangalice, príp. bravčovej, kačacej a pod.

100 g údeného syra

1 vaječný bielok

1/2 ČL soli

mleté vlašské orechy, príp. mandle, pistácie a pod.
 

Maslo izbovej teploty vyšľahám v miske s bielkom do peny, prisypem  na jemno postrúhaný syr a nakoniec múku zmiešanú so soľou  a miešam, kým nedostanem pevnú hmotu. Cesto zabalím do potravinovej fólie tak, že vytvarujem valec o priemere 4-5 cm a odložím na dve hodiny do chladničky, aby poriadne stuhlo. Medzi tým si zapnem rúru na 180°C.

Vyberiem z chladničky, odbalím, nakrájam ostrým nožom plátky hrubé 1 cm, dôkladne obalím v mletých orechoch, poukladám na plech vystlaný papierom na pečenie a vsuniem do rúry na nie dlhšie ako 12 minút. Vyberiem a nechám vychladnúť, zabalím do igelitu a odložím do chladu medzi ostatné sušienky, ktoré s nami pocestujú na dovolenku.

Bon voyage.