Jarná malinová torta

Cesto

4 vajcia

100 g práškového cukru

70 g celozrnnej múky

30 g maizeny

1 PL kvalitného kakaa

1/2 ČL kypriaceho prášku

50 g jemne mletých mandí

štipka mletej škorice a koriandra

Plnka

250 g mascarpone

3 PL amareto

2 PL cl casis

3 PL práškového cukru

štipka mletej pomarančovej kôry

2 PL amareta

250 g čerstvých malín (môžu byť aj mrazené)

Šľahačka

375 ml šľahačky

1/2 sáčku vanilkového pudingu bez varenia (Dr. Oetker)

Okrem toho

 horká čokoláda

voňavé fialky

čerstvé lístky medovky

cukrárske srdiečka

Bielky ušľahám so štipkou soli a dvomi polievkovými lyžicami vody. Postupne počas šľahania pridám cukor, až kým nevznikne lesklý tuhý sneh. Potom pridám žĺtka, múku zmiešanú s kypriacim práškom, kakaom a maizenou, nakoniec primiešam mandle a korenie.

Cesto vylejem do tortovej formy vystlanej papierom na pečenie a pri teplote 180°C pečiem cca 15 minút, treba špajdlou urobiť skúšku správnosti do stredu. Keď sa cesto neprilepilo, tak ho vyberiem a nechám vyhladnúť.

Na plnku vymiešam všetky ingrediencie, rozkrojím vychladnutý korpus, pokropím ho amaretom, rovnomerne rozotriem krém, jemne vtlačím maliny a prikryjem druhou častou korpusu.

Potom vylejem šľahačku do nádoby, vsypem vanilkový puding bez varenia, ak máte viac času ako ja, tak ju môžete spestriť potravinovým farbivom (napr. fialovým ak použijete fialky, atď.), ale môže zostať aj takejto vanilkovej farby a šľahám, kým nevznikne tuhý krém, ktorý roztriem aj po okrajoch torty, ozdobím s niečím pekným, ja som použila cukrárske srdiečka, horkú čokoládu, čerstvé lístky medovky a fialky, šupla som ju do chladničky a poobede sme si na nej pochutili v záhrade pri káve, bola proste....fialkovo voňavá a krémová.

Potešte takouto sladkou jarou aj Vy svoje zmysly a počas roka môžete použiť aké koľvek ovocie z Vašej záhrady, ktoré je najsladšie zo všetkých.

Svinka divá po našom

500 g mäso z diviaka

1 veľká, alebo 2 menšie cibule

1 strúčik cesnaku

100 ml oleja alebo masti

150 g anglickej slaniny

2 dl červeného vína

1 PL balzamikového octa

koreňová zelenina: mrkva, petržlen, zeler

100 ml paradajkového pretlaku

0,5 l vývaru alebo vody

divinové korenie

tymián, majorán, borievka

mleté čierne korenie

soľ

Mäso umyjem, oberiem od mastných častí, pokrájam na menšie kocky. Cubuľu nakrájam na drobno,  vsypem do rozohriatej masti v kastróle a smažím do sklovita,  potom pridám na jemno nakrájanú slaninu, cesnak nakrájaný na plátky a hneď ako uvoľní vôňu, tak vložím kúsky mäsa. 2 – 3 minúty restujem, podlejem vínom, pridám paradajkový pretlak, divinové korenie tak za plochú polievkovú lyžicu, tymián, majorán a čierne korenie pomedzi prsty a zo 5 bobúľ borievky, opäť chvíľku restujem, podlejem 0,5 l vývarom alebo teplou vodou, vsypem očistenú a naporcovanú koreňovú zeleninu, prikryjem a dusím tak 1,5 hodiny. Ak sa tekutina príliš zredukuje, prilejem trochu vody. Keď je mäso zo svinky divej mäkké, tak prelejem šťavu balzamikovým octom, dosolím a podávam s domácou žemľovou knedľou (recept možno nájsť pri teľacom na víne). Posypané čerstvou petržlenovou vňaťou poteší ešte viac.

     Týmto vzdávam hold všetkým svinkám divím, ktoré položili životy za naše potešenie, ole!

Brioche

Prvá zmienka o tomto pozoruhodnom koláči pochádza z roku 1414, kedy francúzski cukrári a pekári svojimi experimentmi vytvorili aj toto kvalitné cesto. Za čias panovania Ľudovíta XVI. bol tento koláč pasovaný na roveň chleba a stal sa chuťou luxusu a vznešenosti, pretože v ceste je obsiahnutý veľký podiel masla (pomer múky a masla je 2:1) a vajec.

Klasický tvar briošky á Tête alebo parisienne sa skladá z dvoch gúľ tvarovaných z cesta, z ktorých spodná je väčšia s priehlbinkou a do nej sa vkladá menšia – hlavička, t.j. Tête. Ale tých tvarov je mnoho a dokonca sa toto cesto pripravuje aj na slano ako coulibiac (pečený bochník cesta skrývajúci napr. lososa).

 

 

 

Tak si doprajem aj ja vo svojom bistre trochu vznešenej chuti, vylepšenej mojou mandľovou polevou.
 

300 g múky (150 g hladkej + 150 g polohrubej múky)

60 g čerstvého droždia (príp. 3 g sušeného)

0,5 dl vlažného mlieka

30 g cukru

3 vajcia

1 malá ČL soli

200 g  masla

Do misy som naliala mlieko, cukor a nadrobila čerstvé droždie. Rozbila som do tekutiny vajcia,  preosiala múku, soľ a hnietla dovtedy, kým sa cesto nezačalo oddeľovať od stien misy. Potom som pridala maslo izbovej teploty a starostlivo miesila (cca 10 minút), kým nebolo cesto lesklé.

Prikryté som ho nechala kysnúť 3 hodiny. Potom som zapla rúru na 180°C, naolejovala si ruky (aby sa cesto lepšie tvarovalo, lebo sa lepí*) a vytrhávala z cesta väčšie guľky, vkladala do formy a urobila v nich priehlbinku. Do nej som potom vložila tú menšiu guľku, formičky som vložila na mriežku a vsunula do rúry na necelých 30 minút, teda pokým nemali zlatistý povrch. Vyberiem a ešte vlažné polejem mandľovou polevou, z ktorej si ale urobte viac, lebo si budete chcieť celú briošku do nej namočiť. Ja som musela dvakrát dorábať.

* K lepšej tvarovateľnosti by malo  napomôcť aj to, že vložíte cesto na chvíľu do chladničky, aby trošku stuhlo, ale mne to príliš nepomohlo, tak mi skrsla myšlienka s olejom.

Mandľová poleva:

150 g krupicového cukru

100 ml mlieka alebo šľahačkovej smotany

70 g masla

70 g veľmi jemne mleté mandle

Do hrnca s vyššou stenou som vsypala cukor a na veľmi miernom ohni som ho nechala roztopiť a trochu skaramelizovať. Do cukru pridám najlepšie už roztopené maslo a intenzívne miešam. Po pár sekundách prilejem mlieko (smotanu), ale veľmi opatrne, lebo tekutina začne prskať a začnú sa robiť hrudky z cukru, ale netreba sa hneď zľaknúť, trpezlivosť ich roztopí. Keď sa tak stane, zhasnem plameň a ihneď vsypem veľmi jemne mleté mandle, premiešam a nechám vychladnúť. Jednu poliatu briošku si môžete pozrieť na fotke, žiaľ tú vôňu  a chuť z nej nemožno cítiť, škoda. Vydržia mäkké aj na druhý deň.

Myslím, že tento vynikajúci koláčik bude dôstojnou chuťovou kulisou pri mini oslave MDŽ.

Postrehy z potuliek nad mestom a scones

Vonku je ešte zima, ale prvými zubatými lúčmi slnka mi nedalo, aby som sa nešla pozrieť po zime, v akom stave je časť karpatských viníc, ktoré kedysi zdobili Bratislavu a jej okolie, ale žiaľ, majitelia z 20. a začiatku 21. storočia sa postarali značnou mierou o zašlosť slávy viníc a pýchy voľakedajších vinárov, ktorí storočia budovali a zveľaďovali toto krásne miesto a remeslo, ktoré je vo svete pýchou národa, ovenčené bohatou tradíciou a oslavami úrody -regionálneho vína. Okolité štáty a vlastne skoro celá Európa si chráni každú jednu hrudu vinohradov, lebo dáva prácu a úžitok mnohým ľuďom v oblasti, v ktorej sa nachádzajú. Prejsť sa po týchto posvätných miestach, by malo byť cťou a príjemným zážitkom každého človeka, žijúceho na tomto území, vnímajúc všetkými svojimi zmyslami flóru a faunu.

Žiaľ, čo nepohltila bezhlavá „moderná“ výstavba, nekontrolovaný odpredaj na špekulatívne účely, alebo nezáujem ďalších generácií o drinu okolo výroby vína, znečisťujú a ničia novousadlíci neskutočným spôsobom a každý z nás sa iba prizerá tej hrôze, ktorá  rozleptáva ešte aj ten zostávajúci kus peknej zeme, našej zeme,  v tom lepšom prípade, prinášajúcu každému oddych a príjemnú pohodu na duši pri potulkách cez ne. Je to obrovská škoda pre nás všetkých.

Ale ešte pred tým, ako som vyrazila na prechádzku v dobrej nálade, zarobila som cesto z nižšie uvedeného receptu na vynikajúce pečivo, zvané scones a príchodom domov som ho už len šupla do rozpálenej rúry a teplé pojedala ako kompenzáciu príjemného pocitu, ktorý som očakávala, ale žiaľ, zdokumentované fotky poukazujú na čosi iné.

Scones

Prvý krát sa tento názov pečiva objavil v dokumentoch z  roku 1513 a vzniklo pravdepodobne v Škótsku.  Neskôr sa objavil aj v Anglicku, kde sa poväčšine servíruje ako raňajkové pečivo guľatého a plochého tvaru, ktoré sa rozkrojí a natiera napr. lekvárom, ale ja, tu v ďalekom Slovensku, som mu dala status pečiva k večeri a trochu som ho vylepšila.

Ajhľa recept podľa mňa:

80 g hladkej múky

70 g celozrnnej múky

20 g čerstvého droždia

1 ČL kypriaceho prášku

1 PL zemiakového pyré v prášku

60 g zmrznutého masla

120 ml cmaru

soľ

50 g tvrdého syra

50 g ovčieho údeného syra

ľanové, sezamové a tekvicové semienka

Rúru som zapla na 180°C, aby sa zohriala. Do misy som preosiala múku, pridala kypriaci prášok a soľ, nastrúhala do zmesi maslo a premiešala vidličkou len tak ledabolo. Potom som priliala cmar izbovej teploty a rozdrobila čerstvé droždie, opäť som povrchne premiešala cesto, ktoré zostalo dosť lepkavé a hrudkové. Prisypala som kocky tvrdého syra,  zmes semienok, premiešala a do formičiek som kládla po jednej veľkej polievkovej lyžici cesto (do dvoch tretín formičky, aby nevytieklo počas pečenia). Bohato som posypala na hrubo strúhaným údeným syrom a vsunula do rúry na cca 10 - 15 minút.  Cesto sa pekne nadvihlo, ale treba urobiť skúšku so špajdlou.

Keď boli hotové, uvažovala som, čo také by sa k nim hodilo, aby vynikla ich bohatá syrová chuť. Mala som doma kadečo, tak som zostavila dip podľa vlastnej chuti. Množstvo ingredientov je vhodné prispôsobiť k svojim chuťovým zmyslom:

150 ml biely smotanový jogurt

1 ČL smotanový chren

1 ČL dijonská horčica

1 ČL kečupu

1 vajce varené na tvrdo, nakrájané na drobno

1 zväzok čerstvej petržlenovej vňate

mleté čierne korenie

soľ

Toto všetko som vymiešala a vložila na chvíľku do chladničky, pokým scones nevychladli. Medzi tým som ešte blanšírovala brokolicu a zo šunky urobila mini rolky, naaranžovala na tanier a servírovala.  Ďalší večer s príjemnou skúsenosťou našich chuťových pohárikov je za nami.

Ten ďalší večer bol s obmenou – brokolicu som narezala na drobno, vmiešala do cesta a semienka som použila na posypanie ďalších poslovenčených scones v poradí.