Toto jedlo
mi pripomína hlboké detstvo, moju babku, ktorá s radosťou nakladala túto
omáčku zo "šóšky na smotane", s identickou sladko-kyslou chuťou, do ťažkých
tanierov s vlnitými okrajmi, priložila pečené mäso (preliala výpekom)
a tácku s obrovskými mäkkými krajcami čerstvého guľatého chleba s úžasne chrumkavou
tmavohnedou kôrkou. Sedela som vonku so starým otcom v záhrade
a tešili sme sa na jeden zo spoločných prázdnikových obedov. K tomu sa servírovala čerstvá voda z ešte fungujúcich artézskych studní, na ktoré sme tak rady chodili. Čas ale všetko zrovná
s hladinou zeme, ale spomienky a dobré recepty, tie prežijú.
Nebudem
písať váhu, ani množstvo surovín, lebo som improvizovala a varila od oka,
čo to som vylepšila, lebo som nemala veľkú chuť na flaxňu mäsa, len tak
poštekliť kanáliky....bolo predpoludnie, okolo jedenástej hodiny
stredoeurópskeho času, tichý, slnečný sobotný day...
...natrhala
som v záhrade za veľkú hrsť jemných lístkov šťaveľa, umyla ich a nakrájala
najemno. Anglickú slaninu som narezala na kocky, vsypala do kastóla, kde
som už rozpaľovala kačaciu masť a keď už bola upražená do červena, prihodila som na plátky narezaný strúčik cesnaku a keď pustil arómu, vsypala
som nakrájaný šťavel a rýchlo som miešala. Stačí podusiť veľmi krátko, tak
zopár minút, lebo listy stratia väčšiu časť svojho objemu a zmenia farbu
na takú khaki. V tom momente som ich preliala kyslou smotanou (možno
použiť aj créme fraiché, či hustú šľahačku), zamiešala, posypala cukrom,
ochutila čiernym korením, soľou a odstavila z ohňa. Nakoniec som
omáčku posypala parmezánom a s chuťou som ju zjedla s čerstvým
celozrnným chlebom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára