Tak ma napadlo upiecť niečo dobré, i keď posúch nepatrí medzi slávnostné dezerty, ale
evokuje spomienky na mamu, babku a iné dôležité ženy-matky v mojom živote....
Kysnuté cesto:
1 varený zemiak
250 g hladkej špaldovej
múky
100 g hladkej múky
1 ČL soli
20 g masla
1 dl vlažného mlieka
1 dl kyslej smotany
20 g čerstvého droždia
1 ČL krupicový cukru
Okrem toho:
1 fľaša zaváraných sliviek,
príp. 1 kg čerstvých čistých, zbavených kôstok
1,5 dl kyslej smotany
0,5 dl domácej slivovice
1 PL hnedého cukru
1 KL mletá škorica
Mrvenička:
120 g masla
120 g cukru
100 g hrubej múky
70 g polohrubej múky
Vlažné
mlieko osladím lyžičkou cukru, rozdrobím čerstvé droždie (ja som dala celú
kocku, lebo mám rada jeho chuť), zasypem 1 PL hladkej múky a nechám cca do
pol hodiny vzísť. Potom pridám smotanu izbovej teploty, roztopené maslo,
roztlačený zemiak a nakoniec sypkú zmes múk zmiešaných so soľou ( ja
som pridala aj štipku kypriaceho prášku, aby sa mi lepšie aktivovalo cesto).
Miesim približne 15 minút a ak je potrebné, prilejem trošku mlieka, príp. vody, v ktorej sa varili zemiaky. Keď je už
cesto pružné a hladké (nemalo by sa lepiť), posypem troškou múky, aby na
povrchu nevyschlo, prikryjem utierkou a odložím na teplé miesto kysnúť cca
na hodinku, dve.
Hneď po
tomto úkone si pripravím mrveničku tak, že do masla izbovej teploty zamiešam
cukor a obe múky tak, aby mi vznikli hrudky. Misku s hotovou
mrveničkou odložím do chladničky, aby mi stuhla, vtedy sa s ňou veľmi
dobre pracuje a drobí sa tak, ako má.
V smotane
dôkladne rozmiešam alkohol, osladím, pridám škoricu podľa chuti
a odložím bokom.
Rúru
zapnem na 200°C (ohrev zhora-zdola), štandardný plech vysteliem papierom na
pečenie, jemne potriem olejom a cesto vytiahnem po celom obvode. Polené
slivky povtláčam do cesta tesne jednu vedľa druhej, do stredu každej lyžičkou
naložím trošku ochutenej smotany, vyberiem schladenú mrveničku, rozdrobím
po celom povrchu cesta, nechám ešte 10 minút kysnúť a vsuniem do
rozpálenej rúry na cca 20 minút. Keď okraje cesta začnú hnednúť, vyberiem
a potriem ich mliekom, aby trošku zmäkli.
Nechám
vychladnúť, narežem na kocky (viď obrázok) a časť po domácej koštovke expedujem jemne posypané práškovým cukrom
otcovi, ktorý je slameným vdovcom, keďže mama si kuríruje kĺby s kamarátkou na
liečení.
Cesto
sa podarilo mäkké, nadýchané, koláč nebol príliš sladký, takže sa podaril, ole! Podaril sa až tak dobre, že som výsledok v tom chvate ani neodfotila, ale ten váš, bude určite vyzerať aspoň tak dobre, ako ten môj a čo je hlavné, bude reálny, voňavý, mäkučký.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára