Naan – indo-iránsky chlieb

Tento druh plackovitého chleba je rozšírený nielen v južnej Ázií, ale aj v arabských štátoch, Severnej Amerike a od roku 1780 aj v Európe. Jeho príprava nie je zložitá, len treba chytiť grif vďaka skúsenostiam, rovnako ako pri pečení nášho chleba. Ak Vám teda duša piští za kúzlom  menšieho množstva exotickej chute v domácom prostredí, tak hor sa do práce či už v sárí, alebo bez neho.

400 g hladkej múky

1 ČL kypriaceho prášku

1 ČL soli

100 ml bieleho jogurtu (10%)

2 PL masla

1 vajce

 50 ml vlažného mlieka

1 ČL krupicového cukru

20 g čerstvého droždia (príp. 1 ČL sušeného)

olej na potretie

kto má rád, môže do cesta pridať rôzne semienka alebo mak

Najprv si pripravím kvások klasickým spôsobom: do vlažného mlieka vsypem cukor, rozdrobené droždie a nechám na teplom mieste bublať.

V mise zmiešam jogurt izbovej teploty s vajcom, maslom, vlejem kvások a nakoniec múku,  prášok do pečiva a soľ. Kto chce, môže prisypať semienka alebo mak priamo do cesta. Vypracujem cesto, poprášim múkou, prikryjem a dám kysnúť na teplé miesto. O 1 - 2 hodiny opäť dôkladne premiesim a keď sa cesto veľmi lepí, pridám múku.

Cesto rozdelím na 8 – 10 kusov, rukou, alebo valčekom roztiahnem každé cesto do výšky 0,5 cm (tradícia je do tvaru slzy, čo som nedodržala kvôli vnútornému napätiu, či sa vlastne chlebíky podaria), prikryjem vlhkou utierkou a nechám chvíľu kysnúť (cca 10 minút). 

Medzi tým miernejšie rozpálim teflónovú panvicu, potriem povrch plackochlebov olejom a položím do panvice, prikryjem pokrievkou a starostlivo kontrolujem obsah, aby neprihorieval. Po niekoľkých minútach otočím a opakujem postup. Chleby vyberiem do misy a hneď ju prikryjem utierkou, aby zbytočne neobsychali. Ak máte radi výdatnejšie prevedenie chlebov, tak ich možno potrieť kým sú teplé maslom, alebo kačacou masťou.

Pôvodne sa chleby potrú žĺtkom, posypú makom a prilepia sa na stenu rozpálenej pece tandoori, kde sa špeciálnymi paličkami obracajú. Isteže to má inú chuť ako tie z mojej panvice, ale u nás to nikomu nevadí. Podstatné je, že sa podarili, sú čerstvé a voňavé, také naše. K tomu ešte teplá pečená zelenina na cesnaku, posypaná sezamom, parmezánom, zapáliť vonné tyčinky a sviečky, do pozadia pustiť nejakú tuningovú sitarovú muziku, vychádzajúcu z tekvicovej rezonančnej komory a exovečierok sa môže začať.