Započal prvý októbrový víkend na ktorý som sa tak veľmi tešila, kvôli pretrvávajúcej tradícií, tráviť každoročne Dni zelá v Stupave u mojej dobrej priateľky, večne zaneprázdnenej svojou grafickou činnosťou vo svojom ateliéri na stračej nôžke. Býva to taký stret rodín, prestrelka kulinarít, dobrej nálady, rozhovorov pri vínku a dobrej muzike, ktorú tento raz zabezpečila predpoludním jej dcéra hrou na klavíri a podvečer Samko Smetana so svojou Bandou z CD-čka, ktoré musím mať nielen preto, že hudobník patrí do rodiny, ale preto, že z tej muziky vyžaruje radosť, potrebnú pre jasné vnímanie tohto ľudského sveta.
Po dohode s priateľkou som deň vopred zamiesila cesto na slaný koláč a ugrofínsko-slovenské réteša, teda v preklade, štrúdľu z nasledovných ingrediencií (na 3 ks):
Cesto na réteša - štrúdľu
500 g hladkej múky
3 PL (kopcové) bravčovej masti
2 PL octa
2 dl vlažnej vody (približné množstvo)
V miske som roztopila masť, priliala ocot, deci vlažnej vody, štipku soli, vsypala múku a začala hniesť. Postupne som prilievala zvyšok vody ( uvidíte podľa kvality múky), kým som nedostala hebké, lesklé a vláčne cesto, zabalila som ho do fólie a vložila masu podobnú plastelíne do chladničky a môžem skonštatovať, že do druhého dňa bola ako samet a bola radosť s ňou pracovať.
Robila som cesto aj s olejom, ale najväčšiu pružnosť a jemnú chuť cesta sa mi podarilo dosiahnuť práve živočíšnou masťou i keď som sa obávala, že po upečení v pozadí zacítim krochkajúcu chuť, ale nestalo sa. Verte či nie, je to fantastické i keď sa bravčová masť stala novodobým strašiakom, napriek tomu, že jej stopy v tradičnom jedle nemožno len tak zahladiť nejakým rastlinným margarínom.
Veď tradičné folklórne slávnosti nie sú o diéte, ale o ódach na život vo všetkých jeho formách.
Najlepšie je ťahať štrúdľu na prestretom a pomúčnenom obruse, pri poháriku sektu, ide to ako po 82%-nom masle, ktorým polievam blany cesta pred plnením a družnej debate o ženskej duši v spoločnosti zvedavého, okatého psa.
Najvyšší čas priniesť 3 druhy plniek, z ktorých dve mali identický základ z hrubšie pomletej strúhanky s jemne mletými mandľami opraženými do ružova na masle a oleji, pokvapkanými trochou (r)umu, a práškového cukru podľa chuti.
Prvé vytiahnuté cesto som poliala maslom, vysypala a uhladila strúhankovo-mandľovú zmes, roztrela zavárané, nastrúhané jablká, posypala škoricovým cukrom, troškou citrónovej kôry, stočila a doslova prekotúľala z pomúčneného obrusu na plech vystlaný papierom na pečenie. Bolo to napínavé.
Postup pri druhom bol rovnaký, povrch strúhankovo-mandľovej zmesi som posypala ešte mletými piškótami a namiesto jabĺk som rozložila odstopkované a umyté stolové hrozno tak tesne vedľa seba, ako to vidno na obrázku, stočila a prekotúľala. Bolo to síce trochu náročné, lebo som sa bála, že sa mi tie hrboľaté časti natrhnú, ale nič také sa nestalo práve vďaka už spomínanej pružnosti. Ak by ste mali šťastie na veľkozrnné hrozno, tak si môžete urobiť tú námahu, že každé zrnko prekrojíte, vyberiete zrnká a až potom plníte.
 |
| To cesto vyzerá ako ohraničené územie s davom zelených uniforiem z vtáčej perspektívy, ale ja ich hneď zabalím, kým by stihli útočiť :-) |
No a to tretie som naplnila jemným tvarohom zmiešaným so žĺtkom a vanilkovým cukrom, troškou citrónovej kôry, jemne som vmiešala vyšľahané bielka, roztrela a vysypala višňami. Ale táto sa už nezmestila medzi ostatné, tak preto sa piekla osamote.
Pred vložením do predhriatej rúry na 180°C som potrela povrch rozšľahaným vajcom. Piekli sa cca 40 minút, kým povrch nebol zlatohnedý a lesklý. Po vybratí je dobré „kôrku“ natrieť vlažným mliekom alebo vodou, aby trošku zmäkla a pred krájaním chvíľu počkať, kým zvlažnie, inak bude praskať pod tlakom noža tak ako nám, lebo mládež už nevedela vydržať a my tiež nie, lebo tá vôňa a chuť bola neodolateľná po tej slepačej polievke a slaných koláčoch.
 |
| Keďže osadenstvo nedokázalo vyčkať, pri krájaní ešte horúcej štrúdle, ktoré možno prirovnať k jemným chirurgickým ťahom, takto popraskal povrch. |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára