Koláč s krémom a dusenými slivkami

Cesto:

250 g polohrubej múky
180 g krupicového cukru
2 vajcia
1 dl oleja
1,5 dl cmaru
1/2 balenia kypriaceho prášku
trošku jedlej sódy
drvený aníz

Krém:

250 g mascarpone
0,7 - 1 dl mandľový likér Amaretto
1 PL likér Casis
100 g práškový cukor

Plnka:

8 – 10 veľkých mäsitých sliviek
50 g krupicového cukru
1 ČL škorice
1 PL detskej krupice

Poleva:

100 g práškový cukor
trošku vlažnej vody 

Vyšľahám celé vajcia s cukrom do bielej peny, prilejem cmar, potom olej a nakoniec preosiatu múku s práškom do pečiva, sódou a drveným anízom. Poriadne premiešam, vylejem do plechu s vyššími stenami vystlaného papierom na pečenie, príp. do inej ľubovoľnej formy tak, aby cesto siahalo do 2/3 výšky, aby nevytieklo, lebo sa pekne nadvihne. Formu vsuniem do rozpálenej rúry (180°C) na 20 – 30 minút. Cesto je potrebné kontrolovať po tých 20-tich minútach vpichnutím špajdle do stredu. Keď sa cesto nelepí, už je hotové.

Medzi tým si pripravím krém tak, že v miske rozmiešam husté mascarpone s likérom a práškovým cukrom do hladkého krému, vložím do chladničky

a následne pokračujem s plnkou:
slivky umyjem, nakrájam na väčšie kúsky, vložím do kastróla, zasypem cukrom a na miernom ohni nechám dusiť, kým nepustia šťavu. Potom pridám škoricu, krupicu a ešte minútku zahusťujem a odstavím. Kto chce, môže namiesto krupice pridať želatínu, alebo škrob. Taktiež nechám dobre vychladnúť.

Potom príde na rad poleva:

do práškového cukru nakvapkám vlažnú vodu a miešam. Ak je poleva hustá, pridám ešte nejakú tú kvapku vody, ak riedka, prisypem cukor.

Koláč nechám úplne vychladnúť, stiahnem papier, rozkrojím a naplním prvou polovicou krému, rovnomerne nanesiem ďalšiu vrstvu z ovocia a nakoniec rozotriem druhú polovicu krému z mascarpone, prikryjem cestom a oblejem ho hustejšou cukrovou polevou. Servírovať ho možno ešte šľahačkou, praženými mandľami a čokoládou, ale myslím si, že toľko chutí by sa už začalo biť. Proste variácií je na mraky.

Výhodou tohto koláča je, že vydrží zabalený do igelitu šťavnatý a mäkký aj niekoľko dní.

Slivková zmrzlina s amaretkami

300 g sladkých vykôstkovaných sliviek

0,5 dl Martini rosso
70 - 100 g krupicového cukru (podľa chuti)
1 PL nutely
250 g mascarpone
štipka škorice
mandľové pusinky Amaretti

Umyté a vykôstkované slivky nakrájam na kocky, vsypem do hrnca, zalejem červeným Martini a na miernom plameni dusím, kým ovocie nezmäkne. Tesne pred odstavením pridám cukor a nutelu, nechám rozpustiť, odstavím, aby ovocie úplne vychladlo.

Mascarpone vymiešam so škoricou, vlyžicujem do ovocnej zmesi a ponorným mixérom rozmixujem. Ochutnám a ak je masa málo sladká, prilejem trochu medu a premiešam. Hustú masu vylejem do nádoby, uzatvorím a vložím do mrazničky na pár hodín, potom vyberiem, premiešam a husto povtláčam mandľové pusinky pod hladinu mrznúcej zmrzliny, uzatvorím a opäť vložím do mrazničky na noc. Preto vkladám pusniky v takom medzičase, aby do seba nenasali príliš veľa tekutiny a držali pekne tvar.

Vraj je to chuťovo i konzistenčne najlepšia zmrzka, aká bola u nás podávaná s nepopierateľným faktom, že v zmrzlinárňach a cukrárňach by ste ju zbytočne hľadali. I keď práve odtiaľ mi poslúžila ako inšpirácia vynikajúca zmrzlina cookies.

Cuketové pyré

Asi aj Vy viete ako to chodí, keď sa urodí nadbytok zeleniny. V našom prípade to tak bolo v tomto letnom období s cuketou, museli sme zahájiť doslova žatvu a keď sa skončila, vyvstala otázka, čo s ňou, keďže dusená, pečená, pražená a čo ja viem ešte aká už na tanieri bola.
Tak som si trošku zasurfovala a objavila som na stránkach jedného maďarského rybára takúto nezvyčajnú prílohu. On ju síce pripravil k mušliam Sv. Jakuba, ale tie som práve doma nemala.

300 g očistenej cukety

250 ml šľahačkovej smotany
2 veľké šalotky
2 strúčiky cesnaku
1 dl bieleho vína
1 PL krupice
maslo
petržlenová vňať
soľ, mleté čierne korenie

Šalotku očistím, nakrájam na drobno a spením na masle. Keď je už sklovitá, prisypem na drobno nakrájaný cesnak, nechám z neho uvoľniť vôňu, hneď vsypem na drobné kocky nakrájanú, očistenú cuketu (zbavenú semien, ak je staršia), solím, korením, podlejem vínom a nechám ho odpariť. Ja som mala otvorené červené, preto je moje pyré sfarbené akosi inak. Potom zalejem smotanou, vsypem krupicu, na drobno nakrájanú petržlenovú vňať a niekoľko minút dusím. Ak je potrebné, ešte dochutím korením a ponorným mixérom rozmixujem na pyré.

Ja som túto lahôdku podávala posypanú suchou praženou cibuľou (kúpila som v rakúskej Bille) k dusenej rybe a ak by niekto chcel, môže zajedať aj čerstvou, chrumkavou bagetou. Je to vynikajúce letné jedlo servírované v mojom bistre.

Hodí sa aj na hrianku ako nátierka s opraženou prerastenou slaninou a napr. cherry paradajkami.

Oškvarkové muffiny z cmarovo-tvarohového cesta

Ľudia, pozor! Toto cesto je tak mäkučké a voňavé, že môže spôsobiť stav extázy. Ja som z neho chcela poslať rodičom, žiaľ, nebolo čo, lebo za pár minút boli všetky spratané aj so zeleninovým šalátom. Jediné, čo som stihla, tak uchmatnúť týchto dvoch fešákov na obrázku, aby som mohla aspoň takto demonštrovať profil nebezpečného protivníka J.

Cesto:

150 ml cmaru (príp. 50 ml vlažného mlieka a 100 ml kyslej smotany)

trochu cukru
20 g čerstvého droždia
300 g múky (200 g polohrubá  a 100 g celozrnná múka)
1 ČL kypriaci prášok
125 g tvaroh mäkký
125 g masla
1 ks žĺtok 
1 malý varený zemiak
100 g mleté oškvarky z mangalice
soľ  

Na ozdobu:

zvyšný bielok
slnečnicové semienka (príp. sezamové, tekvicové, atď.)

Z cmaru, cukru a droždia pripravím kvások. Do misy preosejeme múku,  pridám prášok do pečiva, soľ (ja som dala 2 ČL), tvaroh, nastrúhaný varený zemiak, maslo, žĺtok a kvások. Vypracujem cesto, prikryjem a nechám kysnúť v teple  2 – 3 hodiny. Potom primiešam mleté oškvarky a opäť prikryté odložím na hodinu do tepla.

Rúru predhrejem na 200°C, pripravím si muffinové formičky, vytrhávam lyžicou z cesta kúsky, ktoré vložím do formičky, potriem bielkom, ozdobím semienkami, teplotu v rúre znížim na 180°C, vsuniem do nej a pečiem do zlatohneda.

Je to vlastne pagáčové cesto, ale vo formičkách, ktoré sú všestranne praktické, sa mi cesto neroztečie a pekne drží tvar. Namiesto oškvarkov možno variovať strúhaným syrom, olivami, sušenými paradajkami, bylinkami, bryndzou a podľa fantázie s kade čím iným.

Zapekané cukety s dubákmi

1 veľká, alebo 2 menšie cukety
1 kapia
3 statné čerstvé dubáky
3 mladé cibuľky aj s vňaťou
1 strúčik cesnaku
prerastená oravská slanina – množstvo podľa chuti
2 staršie grahamové pečivá
trochu vývaru na zaliatie pečiva, príp. vlažná voda
3 väčšie vajcia
za hrsť čerstvej petržlenovej vňate
soľ, čierne korenie, majoránka
husacia masť
strúhanka
100 g tvrdého syra

Predhrejem rúru na 200°C.

Pečivo nakrájam na kocky, vsypem do misy, zalejem vývarom, aby ho do seba poriadne nasalo. Do panvice dám trochu masti, na kocky nakrájanú slaninu, kapiu a dubáky, chvíľku podusím a odstavím. Očistenú cukinu a cesnak nakrájam na drobno spolu s petržlenovou vňaťou a cibuľkou. Všetko prisypem k pečivu spolu s dubákovou zmesou,  vlejem tri vajíčka, osolím a okorením podľa chuti. Môj starý dobrý pekáč vymažem hojne masťou, vlejem do neho zmes a celý povrch rovnomerne a husto posypem strúhankou.

Na ňu poukladám kúsky masti a šupnem do rúry na cca 30 minút, kým nebude povrch poriadne chrumkavý. Rúru vypnem, zmes posypem strúhaným syrom a nechám v rúre dovtedy, kým sa neroztopí.

Potom vyberiem a servírujem len tak, aby som si mohla vychutnať arómu našich slovenských dubákov.

Coursing day a ostatné chrtoviny

V toto polooblačné sobotné ráno (4. 8. 2012) som sa rozhodla, že sa po prvý krát zúčastním, čisto zo zvedavosti, pretekov chrtov, keďže som si v zime kúpila talianskeho chrtíka.

Jeho životná dráha síce nezačala najšťastnejšie a dôsledky si nesie dodnes, ale už na to postupne zabúda. Pochádza z pražskej chovnej stanice dobrého mena Na Kozím vršku z vrhu E, odkiaľ bol predaný mladému manželskému páru z Jihlavy, ktorí pravdepodobne nedocenili situáciu a chceli sa malého havina zbaviť čo najskôr cez inzerát. U nás sa toto plemeno dosť ťažko zháňa, preto som zareagovala a za pár dní sme už ťahali čiaru pre neho – ustráchaného, vychudnutého a neistého psíčka. Bolo to v období, keď som sa vnútorne pevne rozhodla, že k našim dvom mačkám by mal pribudnúť aj nejaký veselší a prítulnejší tvor s chochmesom, i keď aj mačky ho majú, na počudovanie mnohých, dosť.

Dnes má chlapec už rok, medzi tým zmužnel, zapustil fúzy a kdekoľvek sa  s ním objavím, vzbudzuje patričnú pozornosť, niekedy až nepríjemnú, aj kvôli jeho vraj prekrásnej farbe.

Takže sme sa spoločne vybrali na Majstrovstvá Slovenska 2012 v coursingu, ktoré usporiadal Racing Hounds Slovakia na Závodisku Petržalka. Očakávala som zopár súťažiacich a možno aj nejakého podobného zvedavého zatúlaného diváka ako sme boli my, ale na moje počudovanie sa parkovisko zaplnilo tak, že pred areálom musela polícia robiť poriadky, trávniky boli zaplnené prívesmi, stanmi a všeličím, čo malo zabezpečiť štandard pre pretekárov rôznych veľkostí a tvarov z Čiech, Rakúska, Maďarska, Slovinska, Talianska a samozrejme aj domácich.

Tiež ma potešilo, že „chrtomili“ boli bezprostrední, priateľskí, úplne cudzí ľudia sa nám prihovorili, vtiahli nás medzi seba a svojich  Piccolo Levriero Italiano rôznych veľkostí, farieb a vekových kategórií, vypytovali sa, dávali nám vizitky a pozývali na stretnutia, ktoré usporadúvajú mimo Klubu chovateľov chrtov, len tak, pre radosť seba a svojich psích príslušníkov. Pravdu povediac, nebola by som verila, že sa stretnem aj tu na Slovensku s takýmto prístupom.

Tesne pred začiatkom pretekov sme sa všetci presunuli na tribúny a odtiaľ sme sledovali celé napínavé dianie na perfektne upravenom závodisku, kde predvádzali dvojice psov svoju šikovnosť a manévrovanie pri naháňaní návnady, ktorá bola ťahaná elektrickým navijákom cez klady.

Slušne bola zastúpená aj fotografická obec s teleobjektívmi statočných rozmerov, ktorí boli rozmiestnení doslova všade. Na stránkach usporiadateľa je veľa pekných fotiek, takže kto má záujem, môže si zalistovať. Ja som urobila iba zopár amatérskych postrehov a pred obedom sme sa pobrali domov, lebo som chcela poobede ešte upiecť nejaký koláč, mala som totiž doma za riadne vrecko zrelých sliviek.

Slivkový koláč s bielou čokoládou a kokosom, plnený tvarohom

Cesto:
100 g polohrubej múky

100 g celozrnnej múky

150 – 200 ml cmaru
20 g čerstvého droždia
trošku kypriaceho prášku
100 g krupicového cukru
100 g masla
1 vajce
100 g kvalitnej bielej čokolády
80 g kokosovej múčky
10 – 12 čerstvých neprezretých sliviek

Plnka:
125 g jemného tvarohu
50 g krupicového cukru
1/2 sáčku vanilkového pudingu
1 PL likéru Amaretto
na hrot noža mletej škorice

 Do cmaru izbovej teploty vmiešam trochu cukru, rozdrobím droždie a nechám chvíľu bobtnať. Potom primiešam cukor, maslo a vajce. Bielu čokoládu nalámem na menšie kúsky (ja som si nechala bokom zo 20 g na polevu), vmiešam do zmesi múky, kypriaceho prášku a kokosovej múčky, to celé vsypem do cmarovej tekutiny a poriadne spracujem do hustejšieho cesta. Svalnaté, ale sladké slivky umyjem, vykôstkujem a nakrájam na malé kúsky, ktoré vmiešam s pár ladnými pohybmi do cesta, prikryjem a nechám hodinku odpočívať.

Medzi tým zapnem rúru na 200°C a urobím plnku tak, že tvaroh vymiešam s cukrom, vanilkovým pudingom, škoricou a likérom. Okoštujem a keď tam niečo chýba, tak pridám samozrejme, nech to má tie správne grády.

Pripravím si menšiu tortovú formu, vysteliem papierom na pečenie a vlejem polovicu cesta, uhladím a rovnomerne rozotriem naň tvarohovú plnku. Nakoniec vylejem zvyšok cesta, opatrne rozotriem až k okrajom formy a vsuniem do rúry (po 10 min. som znížila teplotu na 180°C)  na cca 30 minút. Keď je už chrumkavý povrch a cesto je prepečené, vyberiem a ešte horúce pokvapkám polevou, ktorú som si na rýchlo pripravila tak, že som si zohriala v menšej miske trošku mlieka s maslom o veľkosti malého vlašského orecha a vmiešala som rozlámaný zvyšok čokolády.

Po vychladnutí vyzerá na tanieri takto, vonia geniálne a chutí maximálne. Tak sa dajme do toho aj so šálkou čerstvej kávy pri diskusií o vydarenej predpoludňajšej akcií. Aj havo prejavil spokojnosť a schúlený s tajne zdvihnutými nozdrami a privretými očami sledoval pohodu.