Coursing day a ostatné chrtoviny

V toto polooblačné sobotné ráno (4. 8. 2012) som sa rozhodla, že sa po prvý krát zúčastním, čisto zo zvedavosti, pretekov chrtov, keďže som si v zime kúpila talianskeho chrtíka.

Jeho životná dráha síce nezačala najšťastnejšie a dôsledky si nesie dodnes, ale už na to postupne zabúda. Pochádza z pražskej chovnej stanice dobrého mena Na Kozím vršku z vrhu E, odkiaľ bol predaný mladému manželskému páru z Jihlavy, ktorí pravdepodobne nedocenili situáciu a chceli sa malého havina zbaviť čo najskôr cez inzerát. U nás sa toto plemeno dosť ťažko zháňa, preto som zareagovala a za pár dní sme už ťahali čiaru pre neho – ustráchaného, vychudnutého a neistého psíčka. Bolo to v období, keď som sa vnútorne pevne rozhodla, že k našim dvom mačkám by mal pribudnúť aj nejaký veselší a prítulnejší tvor s chochmesom, i keď aj mačky ho majú, na počudovanie mnohých, dosť.

Dnes má chlapec už rok, medzi tým zmužnel, zapustil fúzy a kdekoľvek sa  s ním objavím, vzbudzuje patričnú pozornosť, niekedy až nepríjemnú, aj kvôli jeho vraj prekrásnej farbe.

Takže sme sa spoločne vybrali na Majstrovstvá Slovenska 2012 v coursingu, ktoré usporiadal Racing Hounds Slovakia na Závodisku Petržalka. Očakávala som zopár súťažiacich a možno aj nejakého podobného zvedavého zatúlaného diváka ako sme boli my, ale na moje počudovanie sa parkovisko zaplnilo tak, že pred areálom musela polícia robiť poriadky, trávniky boli zaplnené prívesmi, stanmi a všeličím, čo malo zabezpečiť štandard pre pretekárov rôznych veľkostí a tvarov z Čiech, Rakúska, Maďarska, Slovinska, Talianska a samozrejme aj domácich.

Tiež ma potešilo, že „chrtomili“ boli bezprostrední, priateľskí, úplne cudzí ľudia sa nám prihovorili, vtiahli nás medzi seba a svojich  Piccolo Levriero Italiano rôznych veľkostí, farieb a vekových kategórií, vypytovali sa, dávali nám vizitky a pozývali na stretnutia, ktoré usporadúvajú mimo Klubu chovateľov chrtov, len tak, pre radosť seba a svojich psích príslušníkov. Pravdu povediac, nebola by som verila, že sa stretnem aj tu na Slovensku s takýmto prístupom.

Tesne pred začiatkom pretekov sme sa všetci presunuli na tribúny a odtiaľ sme sledovali celé napínavé dianie na perfektne upravenom závodisku, kde predvádzali dvojice psov svoju šikovnosť a manévrovanie pri naháňaní návnady, ktorá bola ťahaná elektrickým navijákom cez klady.

Slušne bola zastúpená aj fotografická obec s teleobjektívmi statočných rozmerov, ktorí boli rozmiestnení doslova všade. Na stránkach usporiadateľa je veľa pekných fotiek, takže kto má záujem, môže si zalistovať. Ja som urobila iba zopár amatérskych postrehov a pred obedom sme sa pobrali domov, lebo som chcela poobede ešte upiecť nejaký koláč, mala som totiž doma za riadne vrecko zrelých sliviek.