Dvere

Život je jediná nákaza šíriaca sa pohlaviami, ktorej prípady končia 100%-nou smrťou.
Z jedného ponúkam chuťovku v mojom bistre, možno zachutí aj Vám.

utorok 20. decembra 2011

Dve zelené torty do zumba klubu

Pred sviatkami ma moja priateľka poprosila, či by som jej okrem iných,neupiekla  zo dve torty ľubovoľnej chute. Jedinou podmienkou bol znak Zumby, ktorý mi poslala v maily, keďže mali slúžiť v rámci pohostenia v klube zumbychtivých žienok, ktorý navštevuje ako pokročilá členka s certifikátom z Floridy. Je to športovkyňa na meno vzatá, podporujúca aj aktivity svojho manžela, člena výkonného výboru SANY, ktorá dbá o svoj zovňajšok i kondíciu v čase – nečase tak, ako by som ja nebola schopná asi nikdy. Ale ako sa hovorí, všetko má svoje pre aj proti, ale vrátim sa k meritu veci.
 Navrhla som jej niekoľko chuťových variant, z ktorých si vybrala ovocnú a gaštanovú a nakoľko som nemala veľa času na ich prípravu, tak som sa hneď pustila do zháňania ingrediencií a ozdôb, pretože v tomto obore je dosť malý výber naozaj dobre zásobenej predajne s kvalitnými a najmä finančne dostupnými cukrárskymi pomôckami pre bežných amatérskych nadšencov, ako som ja. Tak som pri surfovaní a hľadaní čierneho marcipánu, naďabila na firmu CuPo (CUkrárske POmôcky), ktorá má predajňu na Dlhých Dieloch (BA IV.) s naozaj širokým sortimentom kade čoho potrebného na cukrárske účely a mali aj spomínaný marcipán, vločky, aj perličky, potravinársku farbu som mala, tak som  mohla spustiť mašinériu nákupov, pečenia a ozdobovania.
Ako prvú som sa rozhodla vytvoriť ovocnú verziu, pretože v decembri dostať čerstvé drobné ovocie nie je tak úplne ľahké. Nechcela som totiž kupovať mrazené, lebo to sa rado po rozmrazení rozpadáva a po druhé, cez nepriehľadný obal nevidno obsah a ja predsa chcem urobiť niečo, čo rozšíri zrenice aj tým náročnejším jedincom, holdujúcim sladkým chutiam. Mala som šťastie a v hypermarkete ponúkali čerstvé černice, farbou korešpondujúcou čiernemu marcipánu a hráškovo zelenému podkladu znaku. Zažiarili mi veru očká a hneď som vzala jedno balenie spolu s mascarpone, lebo už som cítila na jazyku chuť, ktorú v kombinácií s burgundským créme de cassis z čiernych ríbezlí, vanilkovým cukrom, škoricou, koriandrom a troškou Amareta vykúzlim tak, aby sa snúbila s kyslastou chuťou černíc. Korpus som upiekla ako na schwarzwaldskú tortu xxx, po vychladnutí som ju naplnila krémom, rozpolenými černicami a na povrch  som rozotrela mascarpone osladené práškovým cukrom, prifarbené zeleným potravinárskym farbivom a masírovala tak pol hodinky. Potom som tortu dala do chladu na dve hodinky a počas toho som si rozvaľkala marcipánovú hmotu a podľa vlastnoručne vyrobenej šablóny som vyrezala ten magický znak, uhladila nástrojmi aj prstami aby bol čo najhladší, zvyšok som upravila ako lem. Potom som všetko opatrne preniesla na povrch torty a dozdobila černicami, cukrovými vločkami a striebornými perličkami...od práce profesionálnej ruky to malo síce ďaleko, ale snažila som sa.

Tá druhá, gaštanová, bola čisto gaštanová, teda ako cesto, tak aj krém a aj časť ozdoby na povrchu. Takže cesto som pripravila ako pri predošlej gaštanovej torte, krém som zmiešala z pevne vyšľahanej 33%-nej šľahačky, želatíny, práškového cukru, štipky škorice a nešetrila som Amaretom a rumom.  Povrch som natrela šľahačkou zmiešanou so želatínou, vanilkovým sirupom, opäť zeleným potravinovým farbivom a masírovala. Patrične som ozdobila marcipánovým znakom a po odchode priateľky čakala trochu meravá na reakciu pohostených športovo založených členiek klubu. Nuž, boli nad moje očakávania.....či pozitívne, alebo negatívne, to si nechám pre seba, ale meravý stav sa akosi vytratil blaženým pocitom.

 Jedno ale môžem prezradiť, že napriek všetkým nerovnostiam, amatérskym masírovačkám a nedokonalým vzorom, sme boli všetky spokojné s výsledkom, či už vizuálnym, ale najmä chuťovým. Robila som to s takým zanietením, vypätím síl a sústredením, že sa to snáď trochu pretavilo do tých pečených zelených telíčok, čo Vy na to?

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára