Ajer lajber cimeles

Židovské vajce podľa koreninárky Ester

Keďže sa pôvodne  táto lahôdka pod originálnym názvom  Ajer lajber cimeles pripravovala s husacou či kačacou masťou, tak som dodržala tradíciu, pretože som mala príležitosť kúpiť do žlta vykŕmené kačacie telíčko, z ktorého sa vypieklo slušné množstvo  famóznej mastnoty.  Je to síce dosť drahá záležitosť, ale žijeme iba raz.

A mimochodom, aj napriek  tomu, že tento pokrm nie je príliš šetrný k žlčníku, predsa len je potrebné rehabilitovať zdegradovanú povesť husacej a kačacej masti, pretože je veľmi ľahko stráviteľná, neobsahuje  cholesterol a vyrovná sa kvalitou olivovému oleju. Naozaj! Čiže ten, kto varí, pečie s margarínom, lebo sa domnieva, že je zdravší, mal by prehodnotiť jeho kvalitu nabitú E-čkami. Verte či nie, jedlá pripravované s husacou a kačacou masťou, vrátane cesta na koláče, sú oveľa zdravšie ako tie margarínové a nečudujte sa, ak z tábora nažhavených prívržencov pustošiacich koláče z plechu zaznie výkrik: Jéééj, tento má presne takú dobrú chuť, ako ten babičkin!

Tak toľko k živočíšnej masti a teraz sa vrátim k židovskému, alebo aj poľskému vajcu, ktoré sa natiera na snehobiely čerstvý chlebík, ale nie je to zlé ani na teplej hrianke. Čaro tejto „nátierky“ je vo vyváženom pomere cibule-masti-vajec-pečienky, aby nedominovala žiadna z týchto chutí.

Na Ajer cibeles:

6 vajec

3 PL husacej masti

1 - 2 červenej cibule

1,5 ČL ostrejšej horčice

soľ, čierne korenie

(ja som pridala aj jemne nasekanú petržlenovú vňať)

Čo má ešte ísť do Ajer lajber cibeles:

200 g pečenej pečienky (husacej, kačacej, kuracej)

1/2 ČL červenej papriky (možno vynechať)

štipka muškátového orecha

Vajcia uvarím na tvrdo, nakrájam najemno. Pridám k nim masť, na jemno nakrájanú pečienku (ja som dala kačaciu) a cibuľu, posolím, okorením, pridám ostrejšiu horčicu, ale tú možno vynechať a poriadne premiešam vidličkou, aby som mohla kde tu do masy aj zamačknúť.  Na chladnom mieste nechám odpočívať aspoň hodinku, ale nie v chladničke, lebo sa nerozvinú chute tak, ako by mali, proste radšej podávať pri izbovej teplote ako príliš studené.

Tip:

Ak nadrobno nakrájanú cibuľu sparíte horúcou vodou a 1 – 2 min. necháte ju v nej postáť, zlejete cez sitko a v takomto stave pridáte k vajciam, chuť cibule v jedle zostane rovnaká bez toho, aby ste sa museli strániť ľudí po z jedení tejto dobroty.

A ešte čosi: nezmixujte ingrediencie, čaro tohto blaženého pokrmu je v ich drsnejšej forme.

Paté brisée

Slaná variácia, ktorá sa rozpúšťa na jazyku

Toto cesto sa hodí v podstate na všetky varianty  koláčov z krehkého maslového cesta a je veľmi praktické, lebo v chladničke vydrží zabalené vo fólii aj 2 dni a dá sa aj zmraziť (max. 1 mesiac), takže je to záchranné koleso pri neohlásenej návšteve. Delí sa na tri druhy: paté brisée, paté sucrée a paté sablée (pieskové), pričom prvé je slané a ďalšie dve sú vhodné na sladké variácie.

Maslo sa používa chladné, nakrájané na menšie kúsky, ale dobrá kačacia masť sa mi tiež osvedčila.

Cesto

160 g múky (100 g polohrubej + 60 g jemnej celozrnnej)

110   g masla (najlepšia je kačacia masť)

1 žĺtok

1 ČL créme fraiché (príp. kyslej smotany alebo studenej vody) – len ak je potrebné

štipka soli

Plnka

150 g ricotty

1 bielok

150 g anglickej slaniny

1 veľká alebo 2 menšie červené cibule

50 g parmezán

balzamikový ocot

cukor alebo med

2 paradajky

zopár stopiek petržlenovej vňate

soľ, mleté čierne korenie

Z preosiatej múky a ostatných ingrediencií rýchlo spracujem pružné cesto, zabalím do fólie a na hodinku vložím do chladničky (čím dlhšie sa cesto hnetie, tým bude tvrdšie po upečení). Predhrejem rúru na 200°C. Schladené cesto rozdelím  do  formičiek, rovnomerne roztlačím prstami po celom obvode tak, aby nebolo cesto príliš tenké (cca 2 – 3 mm) a vložím späť do chladu.

Pripravím si plnku:

Do panvice dám za 1 lyžicu kačacej masti (príp. olej), na miernom ohni smažím do sklovita na jemné prúžky nakrájanú červenú cibuľu so slaninou nakrájanou na drobné kocky. Okorením, posypem jemne cukrom, nechám skaramelizovať a pred dokončením polejem balzamikovým octom ale iba tak, aby sa všetok vstrebal. V jednej miske vyšľahám do tuha bielok so štipkou soli a v druhej vymiešam ricottu s korením, soľou, jemne nasekanou petržlenovou vňaťou, jemne vmiešam do nej bielok a môžem začať s plnením.

Cesto vyberiem, popichám vidličkou a vrstvím ricottu, skaramelizovanú cibuľovo-slaninovú zmes, richottu. Plnka by mala siahať iba do dvoch tretím formičky, na ňu položím plátok paradajky, prikryjem alobalom a pečiem v rúre cca 15 minút, potom odkryjem a dopečiem 10 min. Pár minút pred dopečením posypem paradajky syrom. Po vybratí z rúry nechám trochu vychladnúť, nežnými hmatmi vyklopím a dozdobím nasekanou bazalkou, petržlenovou vňaťou, príp. pažítkou a nesiem na stôl. Podávam so šalátom a zlatistým muškátovým vínom.

RC Jesenná regata 2011

Predposledný októbrový deň som si vyhradila pre svojich priateľov, ktorých mám veľmi rada a preto som sa na nich patrične tešila a svojsky pripravila. Pozvali ma totiž na RC Jesennú Regatu plachetničiek riadených rádiom, ktorá sa konala v Lodenici Slávia na Slnečných jazerách v Senci. Preteky boli otvorené pre lodnú triedu RC Plachetnice v dvoch kategóriách: * RC One Design Sea Wind.

Recepty na obe dobroty sa nachádzajú v kuulových koláčoch

Počasie bolo na jeseň celkom príjemné, takže sa mi skoro ráno ľahšie vstávalo, aby som z obstojne vykysnutého cesta narobila zemiakové pagáče a povyťahovala cesto na čerešňovú štrúdľu pre pretekajúcich, ale aj priaznivcov, ktorí prišli podporiť súťažiacich z celého Slovenska. Síce sa nás tam nezišlo toľko, aby sme sa nepomestili, ale napriek tomu, že sa chýlilo k Sviatku všetkých svätých, tak nás bolo tak akurát.

Ja som sa zúčastnila podobnej akcie po prvýkrát, preto som neskrývala nadšenie a určite prídem ako divák aj na budúce s nejakým tým gastropodporným prostriedkom, lebo na jazdu si zatiaľ netrúfam, aby som nespôsobila kolíziu, príp. klesanie požičanej loďky ku dnu. Väčšina súťažiach má svoje vlastné plavidlá, ale dajú sa modely aj požičať za naozaj prijateľný poplatok. Je úžasné sledovať, ako dokáže takáto hra dospelých ľudí posunúť v čase, tá radosť, súťaživosť, sústredenosť, smiech, proste prejavy emócií veku už dávnejšie minulého, ale v duši asi večne prítomného, stačí ho len vybudiť a čas rozpadu sa na chvíľku pozastaví. No nie je to úžasné?

Počas pretekov sa zato tiež kto to mihol a dokonca si aj zaplával, napriek výstrahám prezidenta F.Y.C. Slovakia, že bufety sú už zatvorené a lángoše už nepredávajú, čo neznechutilo Paliho v jeho odhodlanosti zdolať rozteč brehov jazera pri teplote do +15°C, brrr.

 Čas medzi rozjazdami trávili jachtári telom i dušou, temperamentným hraním stolového futbalu, ale zahrievali sa aj teplým čajom, chvatným výberom a koštovaním pagáčikov, ktorých chuť  ich evidentne potešil a nešetrili chválou, ani spokojným pousmiatím aj napriek tomu, že pred tým vraj pojedli všetky kamoškyne rezne. Posledné  kolo pred vyhlásením výsledkov som osladila štrúdľou, ktorá sa tiež minula skoro do odrobinky, ale nevadí, na budúce urobím tiež, ale šťavnatejšiu, lebo táto sa mi zdala trochu suchšia.

Výsledok bol prekvapujúci, lebo víťazkou sa stala mladučká Linda zo Slovana Bratislava (DkySVK 28), čo dosť ťažko predýchavala prevaha mužských hráčov, ale prijali to ako výzvu do ďalšieho boja o tri týždne, kedy sa uskutočnia  RC Medzinárodné Majstrovstvá Slovenska Sea Wind 2011.

Plachetnice RC (rádiom riadené) závodnej triedy Sea Wind. Cieľom tejto triedy „one design“ je pretekanie, počas ktorého skipper prejavuje zručnosť  v jachtingu a ovládaní jeho lode. Tieto lode sú jednoduché a finančne dostupné, musia však spĺňať podmienky pravidiel RC Sea Wind, čomu sa musia podriadiť akékoľvek jej úpravy. Trup, kýlová plutva, bulb, sťažeň, kormidlo a rahná musia byť dodávané v balíku výrobcom Kyosho Sea Wind. Rozhodnutie o oprávnenej úprave lode sekretárom lodnej triedy je záväzné, kým nie je zrušené triedovým hlasovaním pozmeňujúcim pravidlá, v ktorých pojem „má byť“ znamená „je povinné“ a „môže“ znamená „je povolené“. Registráciu plachetnice, imatrikulačné číslo a číslo plachty na hlavnej plachte prideľuje sekretár lodnej triedy.

Zemiakové pagáče z môjho bistra

250 g polohrubej múky

125 g kačacej masti

        (možno použiť aj iný druh masti, príp. masla, ale od       

         kačacej budú správne rustikálne)

300 g zemiakového pyré

20 g čerstvého droždia

100 g strúhaného údeného syra

1,5 ČL soli

trošku drveného kmínu

 

1 vajce na potieranie

sezamové, ľanové semienka na posypanie

Všetky ingrediencie poctivo ručne miesim (približne tak 5 – 6 minút), aby mi svalová hmota neochabovala, prikryjem, uložím na teplé miesto kysnúť na 8 hodín, ak sa neponáhľam, tak na noc do chladničky.

Keď sa ráno preberiem a som schopná orientácie, zbehnem dolu zapnúť rúru na 180°C. Vyberiem cesto, roztiahnem ho do výšky cca 1 – 1,5 cm, vytrhávam z neho s klasickou guľatou formičkou pagáče, rozložím na plech vystlaný papierom na pečenie, potriem vajíčkom, posypem semienkami a vložím do rúry.

Síce si už neľahnem späť, ale dám sa do gala, spustím kávovar a keď pagáče vyberiem voňavé, so zlatožltými lícami z rúry, zvolávam osadenstvo k božským neskorším raňajkám. Vyskúšajte tento scenár, úspech v každej jeho forme bude zaručený a dostatok blaženej energie tiež. Tentoraz som ale odložila väčšiu časť pre nadšencov jachtingu.

Gaštanová zmrzlina

250 ml šľahačkovej smotany

100 ml plnotučného mlieka

2  žĺtky

70 g  medu (príp. práškového cukru)

250 g gaštanového pyré

0,5 cl rumu

víšne naložené v alkohole

čokoláda

vanilková oblátka

Vymiešam v kovovej miske žĺtky s cukrom a až potom prilejem mlieko a šľahačkovú smotanu (ak by ste totiž zmiešali naraz všetko dokopy, kúsky žĺtka budú plávať v tekutine ako oblaky). Misku vložím do vodného kúpeľa a za pospevovania a stáleho miešania (ako to zvykne robiť šaman) zahrievam tesne k bodu varu, kým nezhustne. Dlhšie určite nie, lebo by sa žĺtky mohli zraziť a melódia by sfalošnela. Odporúčam kontrolovať stav na vareške, či si hmota udržiava hladkú konzistenciu. Hneď ako začne hmota hustnúť, odstavím, položím na studený kameň príp. keramickú podložku a miešam, kým trošku nevychladne.

Ak by  náhodou hmota zhrudkovatela, nevadí, zachrániť ju možno mixovaním do hladka. Tento skutok bude mementom pre budúcnosť, že plameň má byť mierny a naše miešanie rezkejšie.

Do vlažnej hmoty potom nastrúham polozmrznuté gaštanové pyré, dochutím alkoholom, poriadne vymiešam, nalejem do nádoby, uzatvorím a vložím do mrazničky. Potom každú hodinu (cca 5 etáp stačí) vyberiem, premiešam a vložím späť.

Cez víkend som si ju poobede vybrala ku káve, naložila som ju do pohára, nahádzala na ňu hala bala višne, poliala roztopenou čokoládou, sadla som si k oknu, pozorovala tú prekrásnu farebnú scenériu padania lístia z korún stromov a potešila svoj jazyk lahodnou chuťou mrazených gaštanov. Žiaľ ja som doma nemala oblátky, ale určite si ich dokúpim.

Kápia brontová

Plnená kápia á la slovak mediteran

2 statné kápie

250 g kuracej pečienky

1 červená cibuľa

1 strúčik cesnaku

50 g kačacej masti + 50 g na poliatie

1 staršie pečivo

50 g údeného syra

0,5 dl bieleného vína

2 vajcia

trochu krupicového cukru

majorán, tymián podľa chuti

zopár stoniek petržlenovej vňate

čierne korenie

soľ

Kápiu vydlabem, rozrežem na „lodičky“, položím ich do  pekáča vystlaného papierom na pečenie a dám bokom. Kuracie pečienky očistím, nakrájam na menšie kúsky, najemno nakrájam pečivo, očistenú cibuľu a cesnak. V panvici na kačacej masti udusím cibuľu do sklovita, prisypem cesnak a keď začne rozvoniavať, vložím kúsky pečienky, okorením a restujem do mäkka. Nakoniec posolím podľa chuti. Soľ dávam nakoniec, aby mi pečienky nestuhli.

Do misy vsypem nakrájané pečivo, prelejem vínom, pridám 2 vajcia, bylinky, na jemno nakrájanú petržlenovú vňať, soľ a nakoniec restovanú pečienku. Poriadne premiešam a plním lodičky kopcom a kápie polejem kačacou masťou. Pekáč prikryjem alobalom a vložím do predhriatej rúry na 45 min. pri 200°C. Pred dopečením odstránim alobal, aby pekne zhnedli, posypem strúhaným syrom a dopekám, kým sa syr neroztečie. 

Podávam s uhorkovým šalátom a pohárom muškátového vínka i keď by sa hodil Cabernet Sauvignon Rosé, ale práve nebol v dosahu.

Momordica charantia

Concombre amer, Bitter melon, horká uhorka, horký melón

Storry, akou som sa dostala k tejto pre nás exostickej rastline v každej jej forme je dielom čistých náhod, ktorých menovateľom je diabetes, teda ľudovo cukrovka, ktorá sa pazúrmi dedičnosti zadrapila do tela mojej blízkej osoby dosť krutým spôsobom.

Keďže mi na nej záleží, do okolitého sveta som trúsila otázky, či sa náhodou nedá inak pomôcť stiahnuť túto pliagu z hlavnej úlohy, inak ako medikamentóznou liečbou. A čuduj sa svete, jeden bývalý náhodný kamoš, ktorého brat pracoval vo farmaceutickom laboratóriu v USA, mi zohnal z Filipín zopár vreciek jemne zomletých plodov „exotického melónu“. S radosťou som prášok doručila postihnutej osobe v dôchodkovom veku, ktorá apriori  odmieta každú novinku, čo sa stalo aj v tomto prípade, ale jedno vrecko si ponechala v špajzi. Keď sa stav začal rapídne zhoršovať, svrbel ju zo zvýšenej hladiny glukózy v krvi  chrbát, dostavila sa malátnosť, nervozita a všetky príznaky silnejúcej cukrovky, zaliala si prvú dávku (2 g - max. 5 g) s 2,5 dl horúcej vody, nechala vylúhovať 10 minút a popíjala ako čaj. Po prvej dávke sa trochu zľakla, lebo organizmus nebol zvyknutý na taký rýchly skok k lepšiemu a mala závrate, no keď išla na kontrolu, lekár sa nestačil diviť, ako sa jej upravila hladina cukru v krvi, čo podnietilo „pacientku“ vážne sa zamyslieť nad výhodami užívania tohto prírodného doplnku k strave. A môžem Vám s pokojným svedomím oznámiť, že sa jej stav vďaka príležitostnému popíjaniu vývaru z „momordiky“ za posledný rok užívania zlepšil, no žiaľ zásoby sa míňali, tak som sa vrhla na internet hľadať ďalší zdroj a našla som kontakt na jedného pána, ktorý ponúkal 10 cm vysoké „planty“ tejto v Ázii a Indii sa vyskytujúcej čudesne vyzerajúcej rastliny za nejaké drobné eurá, tak som mu brnkla, stretli sme sa, ale keď som sa hotovala platiť, tak odmietol a ako bonus mi dal aj sadeničku goji, ale o tej inokedy. Pripadala som si ako v bájnej krajine, kde sa zázraky rozdávajú zdarma, srdečne a s dobroprajným úsmevom na tvári. Vedel rovnako ako ja, že ako trpia ľudia s diabetes a plne chápal moje obavy z budúcnosti mojej blízkej osoby, proste vedome vyslal lúč nádeje.

Nuž a teraz Vám ponúkam taký skratkovitý popis tejto, u nás ešte stále veľmi ojedinele sa vyskytujúcej exotickej rastliny, ktorá sa mi podarila vypestovať do finálnej podoby v črepníku na záhrade.

Momordica charantia  je  liečivá rastlina, vyskytujúca sa  na území Číny a Indie. Je to popínavá rastlina so zvrásnenými oválnymi plodmi dlhými 5 - 25 cm. Na liečebné účely sa používajú listy, semená a plody. Nezrelé zelené plody sa s postupným zrením menia na žltooranžové. Sú veľmi horké, preto ich po obratí máčajú  domáci pred použitím v kuchyni hodiny v slanej vode, aby sa tej nepríjemnej chuti zbavili a mohli ich pripravovať na rôzne spôsoby. Táto rastlina sa po celé stáročia používa v rámci tradičnej čínskej medicíny na liečenie mnohých neduhov.

Rastlina obsahuje zmes steroidných saponinov, tzv. charantin, plody sú bohatým zdrojom kyseliny askorbovej a viacerých voľných aminokyselín dôležitých pre organizmus. Plody a semená obsahujú skupinu alkaloidov tzv. momordicon a polypeptid - teda p-inzulín, ktorý je veľmi podobný hovädziemu inzulínu, ktorý  je účinný pri odbúravaní glukózy z krvi,  obnove pankreatických buniek, a okrem už spomínaných účinkov, znižuje riziko vzniku cukrovky, priaznivo pôsobí na pečeň, žlčník a slezinu, znižuje vysoký krvný tlak a cholesterol, zmierňuje psychickú podráždenosť, umožňuje pokojný spánok, pôsobí protizápalovo, zvyšuje imunitu, detoxikuje organizmus a rozjasňuje zrak.

Takže je na Vašom zvážení a rozhodnutí, či si takúto rastlinku vypestujete a tiež pomôžete svojim blízkym, trpiacim  nepríjemnou civilizačnou chorobou.

Vínové štvorlístky a sprcha drakonoidov

Po tme som odchádzala ráno z domu, nikde nikto, bezvetrie a relatívny mestský pokoj. Ale odrazu sa zdvihol taký zlovestný veterný poryv, vzal do náruče všetky listy v okolí a rozhodil ho okolo seba, ako výstrahu, že od dnešného dňa končia dva prekrásne slnečné, skoro letné týždne babieho leta a prichádza nevrlé jesenné počasie. Na dnes očakáva krajina na západe vetrík o rýchlosti výchrice a zajtra by sa mal prehnať aj cez územie Európy meteorický roj drakonoidov, ktorý vraj bude možné sledovať okolo pol noci, baúúúúúú.

Je najvyšší čas potešiť sklamanú dušu niečím lahodným. Hm, čo by to len mohlo byť?! Niečo dych vyrážajúcu jednoduché a pritom sa roztápajúce na jazyku, aby som zajtra vydržala do tej pol noci....

Vínové štvorlístky

300 g hladkej múky

250 g masla

7 PL bieleho polosladkého vína

1 PL maku

vanilkový a práškový cukor

Zo všetkých ingrediencií okrem cukru som spracovala cesto plastelínovej konzistencie, zabalila do fólie a nechala oddychovať v chladničke do druhého dňa. Potom som ho vybrala, rozvaľkala na pomúčnenej pracovnej doske do výšky 0,5 cm a vykrajovala štvorlístky, ale aj kolieska, aby to bolo pestrejšie. Poukladala som ich na plech vystlaný papierom na pečenie a vložila do vyhriatej rúry na 10 min.  pri 180°C. Koláčiky by mali zostať po upečení bledé, inak sa budú drobiť a stratia tú sametovú chuť. Ešte horúce som ich obalila v práškovom a vanilkovom cukre, ktorý som v kamennom mažiari rozdrvila najemno.

Tak, a teraz môžem vyliezť na terasu zabaliť sa do deky a nechať sa osprchovať najkrehkejšími časticami medzi rojmi meteoritov, ktoré pravdepodobne cez tie tučné mračná neuvidím voľným očkom, čo mi nevadí, lebo ešte krehkejšie častice vínových štvorlístkov sa mi vpíjali do chuťových kanálikov, hotová vesmírna sladká óda.

Slaný koláč z Dní zelá

500 g múky výberovej polohrubej

1,5 dl piva

150 g mozarella (ako náhradu možno použiť 150 g jogurtu a 30 g tuku)

70 g zemiakového pyré

0,5 dl vody

11 g soli

25 g čerstvého droždia

1 ČL prášok do pečiva (pr-do-peč)

Pripravila som si kvások z droždia, vlažnej vody a trochy cukru. Do preosiatej múky som pridala prdopeč, soľ zemiakové pyré, mozarellu (jogurt), pivo izbovej teploty a vliala kvások. Vypracovala som vláčne cesto, prikryla a nechala cez noc dobre vykysnúť. Ráno som ho opäť

prehnietla, hodinu nechala odpočinúť a vytiahla na plech vystlaný papierom na pečenie. Povrch som natrela olejom, posypala na jemno nasekanými bylinkami (tymián, bazalka, rozmarín), ozdobila údeninami, paradajkami, cibuľou, cesnakom a syrom.

Rúru som rozpálila na 220°C a vložila do nej plechy s koláčmi na 8 minút. Potom som znížila teplotu na 200°C a nechala dopiecť. Po vybratí z rúry, som potrela okraje teplou vodou, aby zmäkli. Mmm, cítite tú úžasnú vôňu?

Štrúdľové hody na Dňoch zelá

Započal prvý októbrový víkend na ktorý som sa tak veľmi tešila, kvôli pretrvávajúcej tradícií, tráviť každoročne Dni zelá v Stupave u mojej dobrej priateľky, večne zaneprázdnenej svojou grafickou činnosťou vo svojom ateliéri na stračej nôžke. Býva to taký stret rodín, prestrelka kulinarít, dobrej nálady, rozhovorov pri vínku a dobrej muzike, ktorú tento raz zabezpečila predpoludním jej dcéra hrou na klavíri  a  podvečer Samko Smetana so svojou Bandou z CD-čka, ktoré musím mať nielen preto, že hudobník patrí do rodiny, ale preto, že z tej muziky vyžaruje radosť, potrebnú pre jasné vnímanie tohto ľudského sveta.

Po dohode s priateľkou som deň vopred zamiesila cesto na slaný koláč a ugrofínsko-slovenské réteša, teda v preklade, štrúdľu z nasledovných ingrediencií (na 3 ks):

Cesto na réteša - štrúdľu

500 g hladkej múky

3 PL (kopcové) bravčovej masti

2 PL octa

2 dl vlažnej vody (približné množstvo)

V miske som roztopila masť, priliala ocot, deci vlažnej vody, štipku soli, vsypala múku a začala hniesť. Postupne som prilievala zvyšok vody ( uvidíte podľa kvality múky), kým som nedostala hebké, lesklé a vláčne cesto, zabalila som ho do fólie a vložila masu podobnú plastelíne do chladničky a môžem skonštatovať, že do druhého dňa bola ako samet a bola radosť s ňou pracovať.

Robila som cesto aj s olejom, ale najväčšiu pružnosť a jemnú chuť cesta sa mi podarilo dosiahnuť práve živočíšnou masťou i keď som sa obávala, že po upečení v pozadí zacítim krochkajúcu chuť, ale nestalo sa. Verte či nie, je to fantastické i keď sa bravčová masť stala novodobým strašiakom, napriek tomu, že jej stopy v tradičnom jedle nemožno len tak zahladiť nejakým rastlinným margarínom.

Veď tradičné folklórne slávnosti nie sú o diéte, ale o ódach na život vo všetkých jeho formách.

Najlepšie je ťahať štrúdľu na prestretom a pomúčnenom obruse, pri poháriku sektu, ide to ako po 82%-nom masle, ktorým polievam blany cesta pred plnením a družnej debate o ženskej duši v spoločnosti zvedavého, okatého psa.

Najvyšší čas priniesť 3 druhy plniek, z ktorých dve mali identický základ z hrubšie pomletej strúhanky s jemne mletými mandľami opraženými do ružova na masle a oleji, pokvapkanými trochou (r)umu, a práškového cukru podľa chuti.

Prvé vytiahnuté cesto som poliala maslom, vysypala a uhladila strúhankovo-mandľovú zmes, roztrela zavárané, nastrúhané jablká, posypala škoricovým cukrom, troškou citrónovej kôry, stočila a doslova prekotúľala z pomúčneného obrusu na plech vystlaný papierom na pečenie. Bolo to napínavé.

Postup pri druhom bol rovnaký, povrch strúhankovo-mandľovej zmesi som posypala ešte mletými piškótami a namiesto jabĺk som rozložila odstopkované a umyté stolové hrozno tak tesne vedľa seba, ako to vidno na obrázku, stočila a prekotúľala. Bolo to síce trochu náročné, lebo som sa bála, že sa mi tie hrboľaté časti natrhnú, ale nič také sa nestalo práve vďaka už spomínanej pružnosti. Ak by ste mali šťastie na veľkozrnné hrozno, tak si môžete urobiť tú námahu, že každé zrnko prekrojíte, vyberiete zrnká a až potom plníte.

To cesto vyzerá ako ohraničené územie s davom zelených uniforiem z vtáčej perspektívy, ale ja ich hneď zabalím, kým by stihli útočiť :-)

No a to tretie som naplnila jemným tvarohom zmiešaným so žĺtkom a vanilkovým cukrom, troškou citrónovej kôry, jemne som vmiešala vyšľahané bielka, roztrela a vysypala višňami. Ale táto sa už nezmestila medzi ostatné, tak preto sa piekla osamote.

Pred vložením do predhriatej rúry na 180°C som potrela povrch rozšľahaným vajcom. Piekli sa cca 40 minút, kým povrch nebol zlatohnedý a lesklý. Po vybratí je dobré „kôrku“ natrieť vlažným mliekom alebo vodou, aby trošku zmäkla a pred krájaním chvíľu počkať, kým  zvlažnie, inak bude praskať pod tlakom noža tak ako nám, lebo mládež už nevedela vydržať a my tiež nie, lebo tá vôňa a chuť bola neodolateľná po tej slepačej polievke a slaných koláčoch.

Keďže osadenstvo nedokázalo vyčkať, pri krájaní ešte horúcej štrúdle, ktoré možno prirovnať k jemným chirurgickým ťahom, takto popraskal povrch.

Canolli

Vtedy na Sicílií

Sicílske cannoli sa skladá z chrumkavej smaženej trubičky plnenej krémovou náplňou zo syra ricotta, čokoládových lupienkov a kandizovaného ovocia, ktorých  príprava je časovo dosť náročná. Cannoli sú zdobené po oboch stranách kandizovanými čerešňami, kôrou z pomaranča a drvených pistácií. Je druhou najvychýrenejšou cukrárskou špecialitou Sicílie po cassate. Vraj najlepšie canolli dokážu pripraviť práve v oblasti Taorminy, čo môžem potvrdiť, boli úžasné.

Pred  samotnou prípravou som dala ricottu do sitka a umiestnila do nádoby, aby sa zbavila prebytočnej vlhkosti. Do misy preosejem múku, pridám soľ, mletú kávu, kakao a cukor. Pridám roztopenú masť, vajcia a nakoniec tenkým  prúdom ocot zmiešaný s Marsalou. Kvapaliny je potrebné pridávať pomaly počas miešania (nie je nutné pridať úplne všetku), záleží ako  bude absorbovať  do múky, ktorú použijeme. Cesto by malo byť mäkké, pružné, ale pevné. Masírujem cesto 5 minút, kým nie je elastické, hladké a homogénne.  Potom ho zabalím do fólie a dám odpočívať  aspoň na hodinu do chladničky.

Teraz sa budeme venovať príprave krému na náplň:

Vzala som odkvapkaný syr ricotta a vložila do misy,  pridala cukor. Jemne som premiešala ingrediencie, prikryla misu  fóliou a uložíla do chladničky najmenej na hodinu. Potom som pomocou špachtle roztláčala zmes ricotty a cukru, do krémova a pridala kúsky čokolády.

Vyberiem cesto  na trubičky z chladničky, vyvaľkám  ho do tenkej vrstvy 1-2 mm (môžete použiť strojček na cesto, valček atď.). Vezmem  formu v tvare kruhu  s priemerom cca 9 cm (napr. šálka)  a vykrajujem kolieska, ktoré ešte roztiahnem prstami do  oválneho tvaru  a potom ich preložím na špeciálne kovové valčeky (napr. na šamrole), pričom dbajte na to, aby boli hrany cesta potreté vaječným bielkom, lepšie sa prilepia. Ako alternatívu k okrúhlemu tvaru, môžeme tiež vykrajovať štvorce z cesta  a následne ich použiť rovnakým spôsobom, to znamená, že natočiť na kovový valček.

Zohrejem masť (alebo olej)  v panvici na teplotu do 170 - 180°C, vložím na chvíľku, presnejšie kým cesto nechytí zlatú farbu a ihneď vyberiem, lebo majú tendenciu zhorieť v zlomku sekundy. Všetky trubičky uložím na  savý papier a nechám ich vychladnúť pred sňatím z kovového valca.

Ako náhle vychladnú, jemne ich stiahnem z valčeka a vypĺňam so šľahačkovým krémom, ktorým naplníme vrecko s hladkou tryskou. Vo finále canolli dozdobím po oboch stranách polovicou kandovanej čerešne  (alebo nastrúhanou kôrou pomaranča alebo pomletými pistáciami) a  posypem cukrom.

Drobná rada:

Odporúčam vyplniť  trubičky cannoli  tesne pred podávaním, aby nedošlo k strate ich charakteristickej krehkosti. V tom je totiž ich čaro: chrumkavé jemnučké cesto v kombinácií s lahodným krémom, ole!

Na 24 ks trubičiek:

30 ml ocot

5 gr kakaový prášok nesladený

1 čl mletej kávy (prášok)

1 čl škorice

250 g múky

30 ml suchej Marsaly

1 čl soli

50 g sadla

1 stredne veľké vajce (50 g)

30 g krištáľového cukru

Na náplň:

750 g ricotta

300 g cukru

75 g nalámanej horkej čokolády  a kandovaného ovocia

24 ks kandovaných čerešní – na ozdobu

1 bielok na potretie

1l oleja alebo sadla na vyprážanie