Koláč s krémom a dusenými slivkami

Cesto:

250 g polohrubej múky
180 g krupicového cukru
2 vajcia
1 dl oleja
1,5 dl cmaru
1/2 balenia kypriaceho prášku
trošku jedlej sódy
drvený aníz

Krém:

250 g mascarpone
0,7 - 1 dl mandľový likér Amaretto
1 PL likér Casis
100 g práškový cukor

Plnka:

8 – 10 veľkých mäsitých sliviek
50 g krupicového cukru
1 ČL škorice
1 PL detskej krupice

Poleva:

100 g práškový cukor
trošku vlažnej vody 

Vyšľahám celé vajcia s cukrom do bielej peny, prilejem cmar, potom olej a nakoniec preosiatu múku s práškom do pečiva, sódou a drveným anízom. Poriadne premiešam, vylejem do plechu s vyššími stenami vystlaného papierom na pečenie, príp. do inej ľubovoľnej formy tak, aby cesto siahalo do 2/3 výšky, aby nevytieklo, lebo sa pekne nadvihne. Formu vsuniem do rozpálenej rúry (180°C) na 20 – 30 minút. Cesto je potrebné kontrolovať po tých 20-tich minútach vpichnutím špajdle do stredu. Keď sa cesto nelepí, už je hotové.

Medzi tým si pripravím krém tak, že v miske rozmiešam husté mascarpone s likérom a práškovým cukrom do hladkého krému, vložím do chladničky

a následne pokračujem s plnkou:
slivky umyjem, nakrájam na väčšie kúsky, vložím do kastróla, zasypem cukrom a na miernom ohni nechám dusiť, kým nepustia šťavu. Potom pridám škoricu, krupicu a ešte minútku zahusťujem a odstavím. Kto chce, môže namiesto krupice pridať želatínu, alebo škrob. Taktiež nechám dobre vychladnúť.

Potom príde na rad poleva:

do práškového cukru nakvapkám vlažnú vodu a miešam. Ak je poleva hustá, pridám ešte nejakú tú kvapku vody, ak riedka, prisypem cukor.

Koláč nechám úplne vychladnúť, stiahnem papier, rozkrojím a naplním prvou polovicou krému, rovnomerne nanesiem ďalšiu vrstvu z ovocia a nakoniec rozotriem druhú polovicu krému z mascarpone, prikryjem cestom a oblejem ho hustejšou cukrovou polevou. Servírovať ho možno ešte šľahačkou, praženými mandľami a čokoládou, ale myslím si, že toľko chutí by sa už začalo biť. Proste variácií je na mraky.

Výhodou tohto koláča je, že vydrží zabalený do igelitu šťavnatý a mäkký aj niekoľko dní.

Slivková zmrzlina s amaretkami

300 g sladkých vykôstkovaných sliviek

0,5 dl Martini rosso
70 - 100 g krupicového cukru (podľa chuti)
1 PL nutely
250 g mascarpone
štipka škorice
mandľové pusinky Amaretti

Umyté a vykôstkované slivky nakrájam na kocky, vsypem do hrnca, zalejem červeným Martini a na miernom plameni dusím, kým ovocie nezmäkne. Tesne pred odstavením pridám cukor a nutelu, nechám rozpustiť, odstavím, aby ovocie úplne vychladlo.

Mascarpone vymiešam so škoricou, vlyžicujem do ovocnej zmesi a ponorným mixérom rozmixujem. Ochutnám a ak je masa málo sladká, prilejem trochu medu a premiešam. Hustú masu vylejem do nádoby, uzatvorím a vložím do mrazničky na pár hodín, potom vyberiem, premiešam a husto povtláčam mandľové pusinky pod hladinu mrznúcej zmrzliny, uzatvorím a opäť vložím do mrazničky na noc. Preto vkladám pusniky v takom medzičase, aby do seba nenasali príliš veľa tekutiny a držali pekne tvar.

Vraj je to chuťovo i konzistenčne najlepšia zmrzka, aká bola u nás podávaná s nepopierateľným faktom, že v zmrzlinárňach a cukrárňach by ste ju zbytočne hľadali. I keď práve odtiaľ mi poslúžila ako inšpirácia vynikajúca zmrzlina cookies.

Cuketové pyré

Asi aj Vy viete ako to chodí, keď sa urodí nadbytok zeleniny. V našom prípade to tak bolo v tomto letnom období s cuketou, museli sme zahájiť doslova žatvu a keď sa skončila, vyvstala otázka, čo s ňou, keďže dusená, pečená, pražená a čo ja viem ešte aká už na tanieri bola.
Tak som si trošku zasurfovala a objavila som na stránkach jedného maďarského rybára takúto nezvyčajnú prílohu. On ju síce pripravil k mušliam Sv. Jakuba, ale tie som práve doma nemala.

300 g očistenej cukety

250 ml šľahačkovej smotany
2 veľké šalotky
2 strúčiky cesnaku
1 dl bieleho vína
1 PL krupice
maslo
petržlenová vňať
soľ, mleté čierne korenie

Šalotku očistím, nakrájam na drobno a spením na masle. Keď je už sklovitá, prisypem na drobno nakrájaný cesnak, nechám z neho uvoľniť vôňu, hneď vsypem na drobné kocky nakrájanú, očistenú cuketu (zbavenú semien, ak je staršia), solím, korením, podlejem vínom a nechám ho odpariť. Ja som mala otvorené červené, preto je moje pyré sfarbené akosi inak. Potom zalejem smotanou, vsypem krupicu, na drobno nakrájanú petržlenovú vňať a niekoľko minút dusím. Ak je potrebné, ešte dochutím korením a ponorným mixérom rozmixujem na pyré.

Ja som túto lahôdku podávala posypanú suchou praženou cibuľou (kúpila som v rakúskej Bille) k dusenej rybe a ak by niekto chcel, môže zajedať aj čerstvou, chrumkavou bagetou. Je to vynikajúce letné jedlo servírované v mojom bistre.

Hodí sa aj na hrianku ako nátierka s opraženou prerastenou slaninou a napr. cherry paradajkami.

Oškvarkové muffiny z cmarovo-tvarohového cesta

Ľudia, pozor! Toto cesto je tak mäkučké a voňavé, že môže spôsobiť stav extázy. Ja som z neho chcela poslať rodičom, žiaľ, nebolo čo, lebo za pár minút boli všetky spratané aj so zeleninovým šalátom. Jediné, čo som stihla, tak uchmatnúť týchto dvoch fešákov na obrázku, aby som mohla aspoň takto demonštrovať profil nebezpečného protivníka J.

Cesto:

150 ml cmaru (príp. 50 ml vlažného mlieka a 100 ml kyslej smotany)

trochu cukru
20 g čerstvého droždia
300 g múky (200 g polohrubá  a 100 g celozrnná múka)
1 ČL kypriaci prášok
125 g tvaroh mäkký
125 g masla
1 ks žĺtok 
1 malý varený zemiak
100 g mleté oškvarky z mangalice
soľ  

Na ozdobu:

zvyšný bielok
slnečnicové semienka (príp. sezamové, tekvicové, atď.)

Z cmaru, cukru a droždia pripravím kvások. Do misy preosejeme múku,  pridám prášok do pečiva, soľ (ja som dala 2 ČL), tvaroh, nastrúhaný varený zemiak, maslo, žĺtok a kvások. Vypracujem cesto, prikryjem a nechám kysnúť v teple  2 – 3 hodiny. Potom primiešam mleté oškvarky a opäť prikryté odložím na hodinu do tepla.

Rúru predhrejem na 200°C, pripravím si muffinové formičky, vytrhávam lyžicou z cesta kúsky, ktoré vložím do formičky, potriem bielkom, ozdobím semienkami, teplotu v rúre znížim na 180°C, vsuniem do nej a pečiem do zlatohneda.

Je to vlastne pagáčové cesto, ale vo formičkách, ktoré sú všestranne praktické, sa mi cesto neroztečie a pekne drží tvar. Namiesto oškvarkov možno variovať strúhaným syrom, olivami, sušenými paradajkami, bylinkami, bryndzou a podľa fantázie s kade čím iným.

Zapekané cukety s dubákmi

1 veľká, alebo 2 menšie cukety
1 kapia
3 statné čerstvé dubáky
3 mladé cibuľky aj s vňaťou
1 strúčik cesnaku
prerastená oravská slanina – množstvo podľa chuti
2 staršie grahamové pečivá
trochu vývaru na zaliatie pečiva, príp. vlažná voda
3 väčšie vajcia
za hrsť čerstvej petržlenovej vňate
soľ, čierne korenie, majoránka
husacia masť
strúhanka
100 g tvrdého syra

Predhrejem rúru na 200°C.

Pečivo nakrájam na kocky, vsypem do misy, zalejem vývarom, aby ho do seba poriadne nasalo. Do panvice dám trochu masti, na kocky nakrájanú slaninu, kapiu a dubáky, chvíľku podusím a odstavím. Očistenú cukinu a cesnak nakrájam na drobno spolu s petržlenovou vňaťou a cibuľkou. Všetko prisypem k pečivu spolu s dubákovou zmesou,  vlejem tri vajíčka, osolím a okorením podľa chuti. Môj starý dobrý pekáč vymažem hojne masťou, vlejem do neho zmes a celý povrch rovnomerne a husto posypem strúhankou.

Na ňu poukladám kúsky masti a šupnem do rúry na cca 30 minút, kým nebude povrch poriadne chrumkavý. Rúru vypnem, zmes posypem strúhaným syrom a nechám v rúre dovtedy, kým sa neroztopí.

Potom vyberiem a servírujem len tak, aby som si mohla vychutnať arómu našich slovenských dubákov.

Coursing day a ostatné chrtoviny

V toto polooblačné sobotné ráno (4. 8. 2012) som sa rozhodla, že sa po prvý krát zúčastním, čisto zo zvedavosti, pretekov chrtov, keďže som si v zime kúpila talianskeho chrtíka.

Jeho životná dráha síce nezačala najšťastnejšie a dôsledky si nesie dodnes, ale už na to postupne zabúda. Pochádza z pražskej chovnej stanice dobrého mena Na Kozím vršku z vrhu E, odkiaľ bol predaný mladému manželskému páru z Jihlavy, ktorí pravdepodobne nedocenili situáciu a chceli sa malého havina zbaviť čo najskôr cez inzerát. U nás sa toto plemeno dosť ťažko zháňa, preto som zareagovala a za pár dní sme už ťahali čiaru pre neho – ustráchaného, vychudnutého a neistého psíčka. Bolo to v období, keď som sa vnútorne pevne rozhodla, že k našim dvom mačkám by mal pribudnúť aj nejaký veselší a prítulnejší tvor s chochmesom, i keď aj mačky ho majú, na počudovanie mnohých, dosť.

Dnes má chlapec už rok, medzi tým zmužnel, zapustil fúzy a kdekoľvek sa  s ním objavím, vzbudzuje patričnú pozornosť, niekedy až nepríjemnú, aj kvôli jeho vraj prekrásnej farbe.

Takže sme sa spoločne vybrali na Majstrovstvá Slovenska 2012 v coursingu, ktoré usporiadal Racing Hounds Slovakia na Závodisku Petržalka. Očakávala som zopár súťažiacich a možno aj nejakého podobného zvedavého zatúlaného diváka ako sme boli my, ale na moje počudovanie sa parkovisko zaplnilo tak, že pred areálom musela polícia robiť poriadky, trávniky boli zaplnené prívesmi, stanmi a všeličím, čo malo zabezpečiť štandard pre pretekárov rôznych veľkostí a tvarov z Čiech, Rakúska, Maďarska, Slovinska, Talianska a samozrejme aj domácich.

Tiež ma potešilo, že „chrtomili“ boli bezprostrední, priateľskí, úplne cudzí ľudia sa nám prihovorili, vtiahli nás medzi seba a svojich  Piccolo Levriero Italiano rôznych veľkostí, farieb a vekových kategórií, vypytovali sa, dávali nám vizitky a pozývali na stretnutia, ktoré usporadúvajú mimo Klubu chovateľov chrtov, len tak, pre radosť seba a svojich psích príslušníkov. Pravdu povediac, nebola by som verila, že sa stretnem aj tu na Slovensku s takýmto prístupom.

Tesne pred začiatkom pretekov sme sa všetci presunuli na tribúny a odtiaľ sme sledovali celé napínavé dianie na perfektne upravenom závodisku, kde predvádzali dvojice psov svoju šikovnosť a manévrovanie pri naháňaní návnady, ktorá bola ťahaná elektrickým navijákom cez klady.

Slušne bola zastúpená aj fotografická obec s teleobjektívmi statočných rozmerov, ktorí boli rozmiestnení doslova všade. Na stránkach usporiadateľa je veľa pekných fotiek, takže kto má záujem, môže si zalistovať. Ja som urobila iba zopár amatérskych postrehov a pred obedom sme sa pobrali domov, lebo som chcela poobede ešte upiecť nejaký koláč, mala som totiž doma za riadne vrecko zrelých sliviek.

Slivkový koláč s bielou čokoládou a kokosom, plnený tvarohom

Cesto:
100 g polohrubej múky

100 g celozrnnej múky

150 – 200 ml cmaru
20 g čerstvého droždia
trošku kypriaceho prášku
100 g krupicového cukru
100 g masla
1 vajce
100 g kvalitnej bielej čokolády
80 g kokosovej múčky
10 – 12 čerstvých neprezretých sliviek

Plnka:
125 g jemného tvarohu
50 g krupicového cukru
1/2 sáčku vanilkového pudingu
1 PL likéru Amaretto
na hrot noža mletej škorice

 Do cmaru izbovej teploty vmiešam trochu cukru, rozdrobím droždie a nechám chvíľu bobtnať. Potom primiešam cukor, maslo a vajce. Bielu čokoládu nalámem na menšie kúsky (ja som si nechala bokom zo 20 g na polevu), vmiešam do zmesi múky, kypriaceho prášku a kokosovej múčky, to celé vsypem do cmarovej tekutiny a poriadne spracujem do hustejšieho cesta. Svalnaté, ale sladké slivky umyjem, vykôstkujem a nakrájam na malé kúsky, ktoré vmiešam s pár ladnými pohybmi do cesta, prikryjem a nechám hodinku odpočívať.

Medzi tým zapnem rúru na 200°C a urobím plnku tak, že tvaroh vymiešam s cukrom, vanilkovým pudingom, škoricou a likérom. Okoštujem a keď tam niečo chýba, tak pridám samozrejme, nech to má tie správne grády.

Pripravím si menšiu tortovú formu, vysteliem papierom na pečenie a vlejem polovicu cesta, uhladím a rovnomerne rozotriem naň tvarohovú plnku. Nakoniec vylejem zvyšok cesta, opatrne rozotriem až k okrajom formy a vsuniem do rúry (po 10 min. som znížila teplotu na 180°C)  na cca 30 minút. Keď je už chrumkavý povrch a cesto je prepečené, vyberiem a ešte horúce pokvapkám polevou, ktorú som si na rýchlo pripravila tak, že som si zohriala v menšej miske trošku mlieka s maslom o veľkosti malého vlašského orecha a vmiešala som rozlámaný zvyšok čokolády.

Po vychladnutí vyzerá na tanieri takto, vonia geniálne a chutí maximálne. Tak sa dajme do toho aj so šálkou čerstvej kávy pri diskusií o vydarenej predpoludňajšej akcií. Aj havo prejavil spokojnosť a schúlený s tajne zdvihnutými nozdrami a privretými očami sledoval pohodu.

Jednoduchý bielkový koláčik s vanilkovou zmrzlinou

Na koláč:

3 bielky
30 g krupicového cukru
80 g polohrubej múky
10 g rozpusteného masla
šprc vanilkovej esencie
trochu drveného anízu

Poleva:

80 g čokolády na varenie

40 g masla
1 ČL vody

Okrem toho:

50 g pražené mandle

Z vychladených bielkov vyšľahám tuhý sneh a postupne primiešam k nemu cukor, múku a maslo. Dostanem husté cesto, ktoré rovnomerne rozotriem do malého plechu, vystlaného papierom na pečenie a vsuniem do rúry vyhriatej na 180°C na cca 20 minút. Cesto treba priebežne kontrolovať, aby príliš nevyschlo, ale bolo dostatočne upečené. Potom vyberiem a nechám vychladnúť.

Polevu si pripravím klasicky: vo vodnom kúpeli roztopím maslo v menšej nádobe, pridám nalámanú čokoládu a miešam, kým mi nevznikne hladká zmes. Potom vmiešam 1 ČL vody, ale čokoládu rozveselí namiesto vody aj Grand Marnier, aby bola zmes lesklá. Ešte teplú čokoládu rovnomerne rozotriem na celom povrchu a posypem praženými mandľami.

Koláč potom prikryjem potravinovou fóliou a na niekoľko dní vložím do chladničky. Netreba sa obávať, že stvrdne viac ako je. Proces je nemenný aj týždeň.

Na vanilkovú zmrzlinu:

250 ml šľahačky

200 ml plnotučného mlieka
80 g medu/ hnedého krupicového cukru
2 žĺtky

vyškrabané semienka z jedného lusku vanilky, príp. chrst vanilkovej esencie (podľa chuti)

Okrem toho:

pražené vlašské orechy

Žĺtky vymiešam s cukrom (príp. medom) a až potom vlejem mlieko, aby mi neplávali kúsky žĺtka na hladine. Ak použijete semienka vanilky, tak hneď teraz ich treba vsypať, aby sa chuť varením dostatočne uvoľnila.

Zmes postavím do vodného kúpeľa a neúnavne miešam na miernom plameni (nesmie prísť k bodu varu, pretože vznikne praženicovina) dovtedy, kým nezačne zmes hustnúť. Potom rýchlo vlejem šľahačku (s vanilkovou esenciou ak nepoužijete vanilkový lusk) a ešte chvíľočku povarím. Stiahnem z plameňa a nechám vychladnúť, potom zmes vyšľahám mixerom, vlejem do nádoby, uzavriem a vložím do mrazničky s tým, že každú hodinu vyberám a premiešam, keďže nemám doma stroj na výrobu zmrzliny. Keď je už skoro tuhá, posypem vlašskými orechmi a už nechám na pokoji, pokým nestuhne úplne.

Servírujem v najväčšom letnom výpeku ako blaženú chladiacu zmes do útrob tak, že nakrájam zmrzlinu, tesne vedľa priložím koláč, polejem griotkou a ozdobím domácimi nakladanými višňami v alkohole. Možno dozdobiť podľa fantázie napr. karamelom, ale ja som ho doma práve nemala, šľahačkou, atď.

Morský úhor z môjho bistra

 

 

500 g kúsok úhora

100 g masla

1 PL olivového oleja

 

 

 

 

 

1 väčšia biela cibuľa

1 zelená paprika

250 ml šľahačky

jemne nasekaná petržlenová vňať

mleté čierne korenie

soľ

 

Najprv umyjem a naporcujem fragment tela úhora, očistím papriku a cibuľu, nakrájam nadrobno, v panvici roztopím maslo, pridám olej, cibuľu, po pár minútach aj papriku a keď sú sklovité, prilejem šľahačkovú smotanu, osolím, okorením a chvíľku podusím. Nakoniec vsypem petržlenovú vňať.

Kúsky úhora osolím, okorením a rozložím na dno zapekacej misy, prelejem smotanovou zmesou, prikryjem alobalom a vsuniem do rozpálenej rúry na pol hodiny aj s predvarenými zemiakmi na vyššom poschodí, aby sa zapiekli.

Keď je všetko hotové, servírujem. Je to naozajstná delikatesa, dobrú chuť.

Gubana, Kasnudel - teda v krátkosti o rozhraní troch hraníc

Korutánsko (Rakúsko)

Táto spolková krajina popretkávaná množstvom vodopádov, riek a jazier sa nachádza na juhu Rakúska a jeho hlavným mestom je Klagenfurt. Hranicu s Talianskom a Slovinskom tvoria prekrásne končiare Álp. Je to naozaj malebný región, ktorý odporúčam navštíviť najmä pred sezónou, keďže je hojne stavaný pre turizmus či už službami, alebo sortimentom neuveriteľných atrakcí pre každú vekovú kategóriu.

Typickou špecialitou tejto oblasti sú bezmäsité pirohy „Kasnudel“, plnené najmä tvarohom ochuteným mätou, kôprom a inými bylinkami, zemiakovou či hubovou plnkou, ale aj sladká verzia s jablkovou náplňou, či typickou tvarohovou so sušenými hruškami (Kletzennudeln) stojí samozrejme zato.

Najstaršia písomná zmienka o týchto cestovinách pochádza už z roku 1753 z hornokorutánskeho mesta Spittal an der Drau. Vyrábajú sa ručne v malých súkromných fabrikách, ktoré ich ponúkajú v niektorých mestečkách či väčších dedinách, ale ich možno dostať aj v bežnej sieti obchodov ako polotovar za pár eur. V každom prípade sú miestnymi obyvateľmi vyhľadávanou a často pripravovanou pochúťkou či už v domácnostiach alebo v pohostinstvách, obzvlášť v piatok, ktorý by mal byť podľa katolíckej tradície bezmäsitým dňom.

Je to naozaj chutné a sýte jedlo, ktoré som si nemohla nechať ujsť a tu je aj recept na 16 ks:

Kasnudel

Cesto

250 g hladkej múky

cca 125 ml vody – podľa potreby

1 PL oleja

1  vajce

1 ČL soli

Plnka

250 g tvarohu

125 g varených prelisovaných zemiakov

cibuľa

1 PL kačacej masti

1 PL kyslej smotany

bylinky (petržlenová vňať, pažítka, mäta, trebuľka, a pod.)

soľ

Okrem toho

roztopené maslo, príp. omáčka podľa chuti

Z uvedených ingrediencií si pripravíme hladké, pružné cesto, zabalíme do potravinovej fólie a odložíme na hodinku do chladničky. Medzi tým si pripravíme plnku: cibuľu očistíme, zakrájame na drobné kocky, ja som ju opražila do sklovita na kačacej masti, odstavíme, vmiešame do masy z tvarohu, prelisovaných varených zemiakov a kyslej smotany, prisypeme bylinky, ochutíme soľou a je to hotové.

Cesto vyberieme, na pracovnej doske rozvaľkáme ako na ravioli, narežeme na štvorce, na každé položíme na kávovú lyžičku plnky, preložíme a okraj poriadne zatlačíme, príp. aj zahneme, aby bola plnka v bezpečí pri varení.

Postavíme veľký hrniec s vodou, ktorú necháme zovrieť, ja vlejem trošku oleja a dám za lyžicu soli a vkladáme pirohy, kde tu zamiešame, aby sa neprilepili na dno a počkáme, kým vyplávajú na povrch. Potom ich pozbierame dierkovanou naberačkou do tanierov, polejeme buď maslom a posypeme petržlenovou vňaťkou, alebo polejeme omáčkou. Ja som urobila mäsovú omáčku, ktorú používam na špagety (bolognese) a posypala ho rakúskym Ementaler-om. Servírujeme s korutánskym úsmevom.

 A ešte zopár krajinkových fotiek ako návnada pre milovníkov prírody.

Faaken See zo zrúcaniny hradu Finkenstein

Skalolezci na miestnych skaliskách

Krátky pohľad na Millstätter See

Friuli-Venezia Giulia (Taliansko)

Súsošie z Longobardského chrámu

V tejto oblasti som nakukla do Unescom chráneného mesta Cividale del Friuli, nachádzajúce sa necelých 15 km od mesta Udine. Týmto pokojným historickým mestečkom, s bohatými dejinami preteká rieka Natisone, v ktorej je príjemné si ovlažiť aspoň nohy v tejto neuveriteľnej slnečnej páľave (len tak medzi nami, počas siesty nameral teplomer na aute pekných 58°C).

Mesto patrilo vo svojom rannom veku k najvýznamnejším strediskám keltskej kultúry (Ipogeo Celtico, teda Keltské podzemie) až do vzniku rímskej ríše, kedy v roku 50 pred Kristom, založil mesto Civitate Forum Iulii sám Július Caesar (jedno z námestí krášli socha Julia Caesara, verná kópia stojacej v Ríme). Mesto dobyl Attila, potom ho ovládli Longobardi (Tempietto longobardo - Longobardksý chrám), stalo sa sídlom biskupa, v 8. stor. do neho vpadli Frankovia a až v roku 1866 sa mesto spojilo s novovzniknutým Talianskom. Jednou z neprehliadnuteľných pamiatok je Ponte del Diavolo - Diablov most z 15. storočia opradený legendami.

Historické jadro s Ponte del Diavolo

Gubana

Gubana je tradičným koláčom oblasti Friuli-Venezia Giulia, a kultúrnym dedičstvom údolia Natisone, nachádzajúceho sa niekoľko kilometrov na sever od mesta Udine. Je pripravovaný zo sladkého kysnutého cesta, plnené orechmi, hrozienkami, alkoholom a jeho typickým tvarom je špirála. Jeho názov je slovanského pôvodu a po prvý raz sa objavil počas osláv  pri príležitosti návštevy pápeža Gregora XII v Cividale v roku 1409.

Tento koláč možno zakúpiť nielen v špecializovaných predajniach, ale aj v miestnych pekárňach a cukrárňach v rôznych veľkostiach a baleniach, dokonca aj krajec do ruky za 1,10 € ( najväčšia 1000 g špirála stojí cca 14,50 €).

Cesto

250 g múky

1 dl mlieka

25 g čerstvého droždia

125 g krupicového cukru

30 g masla

2 žĺtky

chrst rumu

štipka soli

Plnka

70 g mletých vlašských orechov

70 g mletých mandlí

40 g mletých píniových orieškov

30 g Amarettini (drvené)

70 g hrozienok

40 g medu

30 g masla

3 PL Grappy (príp. retiazkujúcej domácej slivovice), alebo Marsaly, Grand Marnier alebo   

         Amaretta

1 PL kvalitného kakaa (možno vynechať)

strúhaná kôra z citróna

1/2 ČL mletého muškátového orieška

1/2 ČL mletého klinčeka

1 ČL škorice

1 ČL vanilkovej esencie

Do vlažného mlieka som vsypala trochu cukru, rozdrobila droždie a s 50 g múky som vymiešala hladký kvások, prikryla a nechala na teplom mieste kysnúť, tak cca pol hodinky. Potom som primiešala cukor, maslo, žĺtky, rum, preosiatu múku so štipkou soli a hnietla, kým som nedostala pekné, lepkavé cesto. Poprášila som ho múkou, prikryla a odložila na niekoľko hodín kysnúť. Potom som ho zabalila do potravinovej fólie a odložila na chladné miesto cez noc.

Medzi tým som si pripravila plnku:

v prvom rade som namočila hrozienka do alkoholu, potom som zmiešala všetky ingrediencie a koreniny a keďže sa mi zdala byť masa dosť suchá, zvlhčila som ju s pár lyžicami plnotučného mlieka a nakoniec som vliala spolu s alkoholom aj hrozienka, dobre premiešala a odložila.

Na druhý deň, keď som cesto vybrala a nadobudlo izbovú teplotu, som posypala múkou pracovnú dosku a vytiahla ho viac menej rukami do obdĺžnika, keďže sa cesto dosť lepí. Po celej dĺžke som rozložila plnku a cesto starostlivo zavinula. Potom som stočila naplnené cesto do tvaru slimačieho domčeka - špirály a rýchlymi pohybmi ho preniesla do guľatej formy vystlanej papierom na pečenie. Celý povrch som potrela roztopeným maslom a vložila do rozpálenej rúry na 180°C a piekla 35-40 minút. (Ak by sa veľmi červenal vrch, odporúčam prikryť teflónovým papierom na pečenie, príp. hliníkovou fóliou, kým sa neprepečie aj zvnútra, treba situáciu sledovať) Gubanu vyberiem, nechám skoro vychladnúť a vlažnú, posypanú práškovým cukrom podávam k poobednej káve, ako pohladkanie zmyslov.

Veľkou výhodou tohto koláča je, že vydrží zabalený v igelite aj niekoľko dní čerstvý. Svojimi chuťami pripomenie tak trochu slávnostné obdobie hodovania....

Triglavský národný park (Slovinsko)

Tento park, jeden zo symbolov slovinského národa sa rozprestiera na 84 805 ha a zahŕňa takmer celé územie slovinskej časti Julských Álp. Názov národného parku je odvodený od najvyššej hory Triglav, ktorá dosahuje výšku 2864 m. My sme sa dostali iba do výšky 1611 m, čo sa nám zdalo po zdolaní toľkých serpentín dostatočne vysoko.

Vďaka prírodovedcovi Albinovi Belarjovi bola vyhlásená prvá časť tohto územia (1400 ha) za národný park a až v roku 1981 sa jeho veľkosť rozšírila na tú dnešnú, nami poznanú. Cez toto pohorie pretekajú rieky Sáva a Soča s neuveriteľne krištáľovo čistou vodou a jej prekrásna modrá farba vystupuje ešte viac medzi bielymi korytami preplnenými balvanmi poväčšine guľatých tvarov. Nachádza sa tu aj množstvo jazier a vodopádov padajúcich z rôznych výšok, poniektoré až dych vyrážajúcich, ale žiaľ tie som nestihla nafotiť, lebo boli viditeľné iba pri prechádzaní strmými serpentínami.

Všade je všetko čistučké, udržiavané, oddychové miesta pre turistov poskytujú dôstojný odpočinok, vyhliadky a všetko čo k tomu patrí, proste pedantný poriadok a dobré služby, samozrejme aj tým vyprovokovanú poriadkumilovnosť návštevníkov, čo žiaľ u nás akútne absentuje úplne všade. Keďže sme iba prechádzali Krajinskou gorou cez územie národného parku smerom do Talianska, tak som nemala možnosť ochutnať nič z miestnej kuchyne, ale na budúce si to určite nenechám ujsť. Urobila som teda aspoň zopár záberov, lebo počasie prialo pekným výhľadom na štíty. Jeden z nich Vám spoza zákruty ponúkam ako chuťovku.